Trump v spätnom zrkadle: Senát USA symbolicky pokarhal prezidenta za vojenské akcie voči Iránu
Trump v spätnom zrkadle: Senát USA symbolicky pokarhal prezidenta za vojenské akcie voči Iránu
Americký Senát schválil rezolúciu o vojnových právomociach, ktorá bráni Donaldu Trumpovi v pokračovaní nepriateľských akcií voči Iránu. Prezidentovi tak bola doručená významná, no vyslovene symbolická výčitka v konflikte, ktorý je medzi americkou verejnosťou neobľúbený.
Rezolúcia prešla pomerom hlasov 50:48, pričom štyria republikáni – Susan Collinsová z Maine, Lisa Murkowská z Aljašky, Bill Cassidy z Louisiany a Rand Paul z Kentucky – prelomili stranícku disciplínu a podporili jej prijatie. Jediným demokratom, ktorý hlasoval proti, bol John Fetterman z Pensylvánie.
„Toto nie je o tom, či podporujeme alebo nepodporujeme našich vojakov. Je to o tom, či Ústava udeľuje prezidentovi výhradné právo rozhodnúť o vojne,“ povedala republikánska senátorka Lisa Murkowská.
Prečo je to dôležité
Rezolúcia, ktorú Snemovňa reprezentantov schválila už začiatkom mesiaca, je prvým krokom Kongresu k obmedzeniu prezidentskej moci v oblasti vojny. Hoci ju Trump pravdepodobne vetuje, a na prelomenie veta by bolo potrebných 67 hlasov, symbolický odkaz je jasný: aj vlastná strana prezidenta má pochybnosti o jeho iránskej politike.
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom eskalovalo v januári po americkom útoku dronom, ktorý zabil iránskeho generála Kásema Solejmáního. Irán následne odpovedal raketovým útokom na americké základne v Iraku. Hoci odvtedy k priamym konfliktom nedošlo, napätie pretrváva.
Konkrétny príklad: Ako to vplýva na Slovákov?
Pre slovenského čitateľa môže byť iránska kríza vzdialená, no priamy dopad cítiť napríklad na cenách ropy. Po Trumpovom útoku na Solejmáního cena ropy Brent vyskočila na 69 dolárov za barel, čo sa premietlo do vyšších cien benzínu na slovenských pumpách. Stabilizácia vzťahov s Iránom by preto mohla znamenať nižšie náklady na dopravu pre každú slovenskú domácnosť.
Čo bude ďalej?
Očakáva sa, že Trump rezolúciu vetuje. Senát by potom potreboval dvojtretinovú väčšinu na prelomenie veta, čo je v súčasnom zložení nepravdepodobné. Napriek tomu ide o významný signál: Kongres si berie späť časť svojej právomoci, ktorú v posledných desaťročiach usurpoval Biely dom.






