Žena z Tennessee zažalovala Fargo o 10 miliónov dolárov: Umelá inteligencia ju údajne poslala za mreže

Žena z Tennessee zažalovala Fargo o 10 miliónov dolárov: Umelá inteligencia ju údajne poslala za mreže

Fargo, Severná Dakota – Prípad, ktorý otriasa dôverou v technológie presadzovania práva, sa dostal na federálny súd. Päťdesiatročná Angela Lippsová z Tennessee podala žalobu na mesto Fargo v Severnej Dakote a požaduje odškodné 10 miliónov dolárov. Tvrdí, že sa stala obeťou zlyhania systému umelej inteligencie (AI) na rozpoznávanie tvárí, ktorý ju nesprávne identifikoval ako páchateľku bankovej krádeže. Následkom toho strávila šesť mesiacov vo väzení.

Zásah ako v akčnom filme

Podľa súdnych dokumentov bola Lippsová zatknutá vo svojom dome v Tennessee v júli 2025. V tom čase sa starala o štyri deti svojich susedov. Zatknutie vykonali príslušníci americkej justičnej stráže (US Marshals) so zbraňou namierenou na ňu. Incident šokoval jej rodinu aj susedov.

Lippsová, matka troch detí a babička piatich vnúčat, bola následne vzatá do väzby v okresnom väzení. Ako uvádza žaloba, bola držaná takmer štyri mesiace bez možnosti kaucie, kým čakala na extradíciu do Severnej Dakoty. Tam strávila ďalšie približne dva mesiace, celkovo teda pol roka za mrežami.

„Nikdy som v Severnej Dakote ani nebola. Nemám tam žiadne väzby. A predsa ma to stálo šesť mesiacov života,“ uviedla Lippsová vo vyhlásení pre médiá.

Ako mohla umelá inteligencia pochybiť?

Prípad poukazuje na rastúce obavy z používania algoritmov na rozpoznávanie tvárí v policajnej praxi. Podľa žaloby polícia vo Farga spoliehala na systém umelej inteligencie, ktorý ju nesprávne označil za podozrivú z bankovej krádeže. Hoci AI nástroje dokážu spracovať obrovské množstvo záznamov z kamier, ich presnosť nie je stopercentná – najmä pokiaľ ide o ženy, starších ľudí alebo menšiny.

Odborníci upozorňujú, že podobné prípady nie sú ojedinelé. Napríklad v roku 2024 bol v Louisiane zatknutý muž na základe nesprávnej zhody systému rozpoznávania tvárí. Neskôr sa ukázalo, že išlo o omyl. Tieto prípady vyvolávajú otázky, či by mali byť takéto technológie používané ako jediný dôkaz v trestnom konaní.

Právne dôsledky a reakcia mesta

Lippsová vo svojej žalobe tvrdí, že mesto Fargo a jeho policajný zbor konali nedbanlivo, keď sa bez overenia spoľahli na výsledok AI. Žiada odškodné 10 miliónov dolárov za stratu slobody, psychickú ujmu a poškodenie povesti.

Mesto Fargo sa k prebiehajúcemu súdnemu konaniu zatiaľ oficiálne nevyjadrilo. Právni zástupcovia mesta však už skôr uviedli, že systém bol používaný v súlade so zákonom a že existujú mechanizmy na overenie zo strany ľudí.

Čo to znamená pre budúcnosť?

Tento prípad by mohol mať širšie dôsledky pre používanie umelej inteligencie v orgánoch činných v trestnom konaní. Ak súd rozhodne v prospech Lippsovej, mohlo by to prinútiť policejné zbory po celej krajine prehodnotiť, ako a kedy používajú tieto technológie. Zároveň to otvára diskusiu o potrebe väčšej transparentnosti a ľudského dohľadu pri automatizovaných rozhodnutiach.

Pre slovenských čitateľov je tento prípad zaujímavým pohľadom na to, ako môže technológia zlyhať, ak sa používa bez dostatočnej kontroly. Podobné systémy sa testujú aj v Európe, hoci ich nasadenie je zatiaľ opatrnejšie.

Zdroj: The Guardian, súdne dokumenty, vyhlásenia zúčastnených strán