„Čistá odplata“: Kľúčová štúdia o Alzheimerovej chorobe bola zrušená uprostred Trumpových útokov na vedu
„Čistá odplata“: Kľúčová štúdia o Alzheimerovej chorobe bola zrušená uprostred Trumpových útokov na vedu
Účastníci v Pittsburghu sa už možno nikdy nedozvedia výsledky svojich kognitívnych testov – a škrty vo financovaní, ktoré cielia na „DEI“, môžu oddialiť životne dôležité diagnózy
Roderick Blair bol prekvapený, keď sa vedeckí pracovníci objavili na prahu jeho domu vo štvrti Homewood v Pittsburghu v Pensylvánii.
V jeden nedávny letný deň sa na príjazdovej ceste na okraji štvrte tlačili policajné autá, sanitka a televízny reportér. Nad hlavami krúžil vrtuľník. Mladé stromčeky vykúkali cez strechy zo žľabov, okná boli rozbité, siete roztrhané, dvere zatlčené doskami a zvlnené chodníky popraskané. Ošarpané drôtené ploty zadržiavali vysokú trávu tejto sezóny.
„Nikto nám nič nepovedal. Len sme videli, ako sa tu objavili ľudia v bielych plášťoch a začali klopať na dvere,“ hovorí Blair, ktorý žije v Homewoode celý život. „Najprv som si myslel, že sa niečo stalo. Ale potom povedali, že robia štúdiu o pamäti. Chceli, aby som sa zapojil.“
Blair súhlasil. Podstúpil sériu kognitívnych testov, ktoré mali odhaliť prípadné príznaky Alzheimerovej choroby alebo iných foriem demencie. Podobne ako stovky ďalších obyvateľov Pittsburghu, aj on sa stal súčasťou rozsiahlejšieho výskumu, ktorý mal priniesť nové poznatky o jednej z najzákernejších chorôb súčasnosti.
Teraz sa však zdá, že ich úsilie vyšlo nazmar. Kľúčová štúdia bola náhle zrušená – a to v čase, keď administratíva Donalda Trumpa stupňuje svoje útoky na vedecké inštitúcie a výskum, ktorý označuje za „ideologický“ alebo „zbytočný“.
Škrty, ktoré bolia
Podľa interných dokumentov, ktoré unikli médiám, bola štúdia zastavená po tom, čo federálne agentúry zmrazili financovanie programov zameraných na rozmanitosť, rovnosť a inklúziu (DEI). Hoci samotný výskum Alzheimerovej choroby nemal s DEI nič spoločné, bol súčasťou väčšieho grantového balíka, ktorý bol takto postihnutý.
„Je to čistá odplata. Trumpova administratíva sa rozhodla potrestať vedcov za to, že sa nebáli hovoriť pravdu,“ uviedla pre Americké Správy jedna z výskumníčok, ktorá si neželala byť menovaná. „A doplatia na to najzraniteľnejší – pacienti a ich rodiny.“
Podobné prípady sa množia po celej krajine. Univerzity v Kalifornii, Massachusetts a Illinois hlásia, že museli pozastaviť niekoľko dlhoročných projektov. Ide o štúdie o rakovine, cukrovke, duševnom zdraví – a teraz aj o Alzheimerovej chorobe.
Čo to znamená pre pacientov?
Alzheimerova choroba postihuje viac ako 6 miliónov Američanov a ich počet neustále rastie. Včasná diagnostika je pritom kľúčová – umožňuje spomaliť priebeh ochorenia a zlepšiť kvalitu života. Prerušenie výskumu môže oddialiť vývoj nových liekov alebo diagnostických metód o celé roky.
Pre účastníkov, ako je Roderick Blair, to znamená jediné: možno sa už nikdy nedozvedia, či ich mozog vykazuje známky degenerácie. „Chcel som vedieť, na čom som. Teraz neviem nič. A to je na tom to najhoršie,“ hovorí.
Veda ako rukojemník politiky
Odborníci upozorňujú, že ide o nebezpečný precedens. Politické zásahy do vedeckého výskumu môžu mať dlhodobé následky – od straty dôvery verejnosti až po odchod špičkových odborníkov do zahraničia.
„Ak sa veda stane nástrojom politického boja, prehrajú všetci. Pacienti, vedci, krajina,“ varuje doktorka Ellen M. z Johns Hopkins University. „Potrebujeme stabilné financovanie a nezávislosť výskumu. Inak riskujeme, že prídeme o generáciu vedcov.“
Zatiaľ čo sa administratíva bráni tým, že ide o „efektívne využívanie zdrojov“, kritici poukazujú na to, že škrty zasahujú práve tie oblasti, ktoré majú najväčší spoločenský dopad. A to v čase, keď Amerika čelí čoraz väčšej konkurencii zo strany Číny a Európy.
Malý príklad, veľký problém
Príbeh Rodericka Blaira nie je ojedinelý. V susednej štvrti Wilkinsburg žila aj 78-ročná Martha Jenningsová, ktorá sa do štúdie zapojila pred dvoma rokmi. Jej dcéra, Angela, hovorí: „Mama sa tešila, že pomôže. Verila, že vďaka tomu možno nájdu liek. Teraz je z toho len sklamanie a pocit, že nikoho nezaujíma.“
Martha medzitým čaká na akúkoľvek informáciu. Podľa slov jej dcéry jej zdravie nie je dobré a bez výsledkov testov lekári nevedia, ako ďalej. „Je to ako čakať na rozsudok, ktorý nikdy nepríde,“ dodáva Angela.
Čo ďalej?
Zatiaľ nie je jasné, či sa štúdia niekedy obnoví. Niektoré univerzity sa snažia získať financie zo súkromných zdrojov, ale odborníci varujú, že to nestačí. „Filantropia nenahradí systematickú podporu verejného výskumu,“ tvrdí doktorka M.
Medzitým sa Roderick Blair snaží nezúfať. „Ak sa nič nezmení, možno sa nikdy nedozviem, čo sa deje s mojou pamäťou. Ale aspoň som sa pokúsil. A to sa počíta.“
Tento článok vznikol v spolupráci s Americké Správy, ktoré prinášajú aktuálne správy z USA v slovenčine.
