Trumpovi a Rubiovi spojenci súperia o kontrolu nad kubánskymi aktívami pre prípad pádu režimu

Trumpovi a Rubiovi spojenci súperia o kontrolu nad kubánskymi aktívami pre prípad pádu režimu

Kým americké sankcie drvia kubánsku ekonomiku, washingtonskí a floridskí zasvätenci už plánujú, kto zbohatne na postkomunistickej Kube

Washington/Miami – Kým sa kubánska ekonomika zmieta pod čoraz tvrdšími americkými sankciami, za zatvorenými dverami sa odohráva iný boj. Nejde o ideológiu, ale o peniaze – a o to, kto získa kontrolu nad kľúčovými aktívami ostrova, ak sa komunistický režim jedného dňa zrúti.

Tento rok v lete boli z Kuby vytlačené desiatky zahraničných firiem – španielske hotelové reťazce, kanadská ťažobná spoločnosť, európski lodní giganti, ba dokonca aj Visa a Mastercard. Dôvodom je strach z nových, mimoriadne prísnych sekundárnych sankcií USA. Minister zahraničných vecí Marco Rubio minulý mesiac pre Axios vyhlásil, že z jeho bezprecedentnej tlakovej kampane proti ostrovu neexistujú „žiadne únikové ventily“.

No nie každý na tom stráca. Čoraz väčšia skupina zasvätencov z Washingtonu a Floridy – od miliardárov blízkych Trumpovi cez lobistov napojených na Rubia až po kubánskych exulantov – sa bije o kontrolu nad kľúčovými aktívami tejto komunistickej ostrovnej krajiny. Účtujú si vrcholové sumy za to, že klientom pomáhajú orientovať sa v stále sa rozširujúcej spleti sankcií, a zároveň sa pripravujú na lukratívne obchodné príležitosti v prípade pádu režimu.

„Sankcie nie sú len nástrojom zahraničnej politiky. Stali sa aj biznisom,“ hovorí jeden z washingtonských konzultantov, ktorý si neželá byť menovaný. „Tí, ktorí rozumejú systému, dnes zarábajú na tom, že pomáhajú iným sa mu vyhnúť. A zajtra budú zarábať na tom, že budú pri rozdávaní koláča.“

Ako vyzerá hra o Kubu v praxi

Predstavte si typický príklad: európsky hotelový reťazec, ktorý roky prevádzkuje letoviská vo Varaderu. Po tom, čo mu americká banka odmietne spracovať platbu kvôli podozreniu z porušenia sankcií, sa obráti na washingtonskú konzultačnú firmu napojenú na bývalých členov Kongresu. Tá mu za státisíce dolárov vypracuje „mapu rizík“ a odporučí, ako sa stiahnuť bez súdnych sporov. O pár mesiacov neskôr tá istá firma pomáha inému klientovi – tentoraz americkému investorovi – získať opciu na ten istý hotelový komplex, ak by sa režim zrútil. Ide o dokonalý kruh: najprv ťažte z chaosu, potom z príležitosti.

Tento model nie je nový. Podobne to fungovalo v Iraku po roku 2003 alebo v Líbyi po páde Kaddáfího. Rozdiel je v tom, že Kuba je geograficky aj politicky oveľa bližšie k Spojeným štátom – a má silnú exilovú komunitu, ktorá je odhodlaná vrátiť sa a prevziať kontrolu.

Kto sú hráči?

Medzi najaktívnejších patria:

• Lobistické firmy napojené na Marca Rubia – niektoré z nich už roky presadzujú tvrdý postup voči Havane a teraz ponúkajú klientom „strategické poradenstvo“ pre prípad zmeny režimu.
• Bývalí kubánski podnikatelia v Miami – mnohí z nich vlastnia nehnuteľnosti, ktoré im boli znárodnené po revolúcii v roku 1959, a snažia sa získať právne nároky na ich vrátenie.
• Investori blízki Trumpovi – niektorí členovia jeho volebného tímu a darcovia už podnikajú v oblasti nehnuteľností a logistiky a vidia v Kube potenciálny „karibský Hongkong“.

Čo na to medzinárodné spoločnosti?

Zatiaľ čo americkí hráči sa pripravujú na budúce zisky, európske a kanadské firmy utekajú. Španielska hotelová skupina Meliá už obmedzila niektoré operácie, kanadská ťažobná spoločnosť Sherritt International čelí problémom s financiovaním a európski lodní dopravcovia vrátane nemeckej Hapag-Lloyd museli prehodnotiť trasy. Visa a Mastercard už dávnejšie pozastavili služby na ostrove.

To všetko vytvára vákuum, ktoré môžu zaplniť práve americkí zasvätenci – ak sa im podarí presvedčiť Washington, že ich aktivity sú v súlade so sankciami. Alebo ak sa sankcie jedného dňa zrušia.

Aký je výhľad?

Nikto nevie, kedy alebo či vôbec kubánsky režim padne. Isté však je, že sa na to už teraz pripravuje celá infraštruktúra – od právnikov cez lobistov až po investorov. A kým bežní Kubánci čelia nedostatku potravín a liekov, elity z Washingtonu a Miami si rozdeľujú budúce bohatstvo.

Ako povedal jeden z exilových podnikateľov v Miami: „Keď padne Berlínsky múr, najviac zarobili tí, ktorí mali pripravené bagre.“

Americké Správy prinášajú pohľad na Spojené štáty a ich zahraničnú politiku. Sledujte nás pre ďalšie analýzy.