Znečistenie ovzdušia v obytných štvrtiach spojené s vyšším výskytom depresií u záchranárov z 11. septembra

Znečistenie ovzdušia v obytných štvrtiach spojené s vyšším výskytom depresií u záchranárov z 11. septembra

Nová štúdia odhaľuje, že vystavenie znečistenému ovzdušiu a extrémnym teplotám v miestach bydliska záchranárov z 11. septembra zhoršilo ich zdravotné následky.

Záchranári, ktorí zasahovali pri útokoch z 11. septembra 2001, už roky čelia zvýšenému riziku rôznych zdravotných problémov. Najnovší výskum však prináša nový pohľad: ich duševné zdravie mohlo byť ovplyvnené nielen hrôzami, ktoré zažili pri zásahu, ale aj prostredím, v ktorom žijú.

Dvojitá záťaž: trauma a životné prostredie

Vedci z Mount Sinai Hospital skúmali údaje od viac ako 8 000 záchranárov, ktorí sa zúčastnili na záchranných prácach po teroristických útokoch. Zistili, že tí, ktorí žili v štvrtiach s vyššou úrovňou znečistenia ovzdušia a častejšími extrémnymi teplotami, vykazovali výrazne vyššie skóre depresie v porovnaní s tými, ktorí žili v čistejších a klimaticky miernejších oblastiach.

„Naše zistenia naznačujú, že environmentálne faktory v mieste bydliska môžu mať kumulatívny účinok na duševné zdravie tých, ktorí už prežili traumu,“ uviedla doktorka Anna K. R. , hlavná autorka štúdie.

Konkrétny príklad: Rozdiel v skóre depresie

Predstavte si dvoch záchranárov, ktorí pracovali na rovnakom mieste – v ruinách Svetového obchodného centra. Jeden žije v štvrti s vysokou koncentráciou jemných častíc PM2.5 a častými vlnami horúčav. Druhý žije v oblasti s čistým ovzduším a miernou klímou. Aj keď obaja zažili rovnakú traumu, prvý záchranár má o 30 % vyššiu pravdepodobnosť, že bude vykazovať klinicky významné príznaky depresie. Tento rozdiel poukazuje na to, že prostredie, v ktorom človek žije, môže byť kľúčovým faktorom pri zvládaní následkov traumy.

Prečo je to dôležité pre Slovákov?

Aj keď sa štúdia týka amerických záchranárov, jej závery majú globálny dosah. Znečistenie ovzdušia a klimatické zmeny sú celosvetové problémy, ktoré ovplyvňujú duševné zdravie aj v Európe. Na Slovensku, kde niektoré regióny čelia nadlimitným koncentráciám prachových častíc, by mohli mať podobné environmentálne faktory vplyv na duševnú pohodu obyvateľov, najmä tých, ktorí už čelili stresujúcim udalostiam.

Čo môžeme urobiť?

Štúdia naznačuje, že zlepšenie kvality ovzdušia a adaptácia na extrémne teploty by mohli byť dôležitými krokmi nielen pre fyzické, ale aj duševné zdravie. Pre záchranárov a ľudí v rizikových profesiách by mohli byť užitočné programy podpory duševného zdravia, ktoré zohľadňujú aj environmentálne faktory.

Kľúčové zistenia:

• Vyššia úroveň znečistenia ovzdušia v mieste bydliska je spojená s vyšším skóre depresie.
• Extrémne teploty môžu zhoršovať duševné zdravie, najmä u ľudí s už existujúcou traumou.
• Kumulatívny efekt environmentálnych a psychických faktorov je významnejší, ako sa doteraz predpokladalo.

Táto štúdia je ďalším dôkazom toho, že zdravie človeka je úzko prepojené s prostredím, v ktorom žije. A to platí pre všetkých – bez ohľadu na to, na ktorej strane Atlantiku žijú.