Republikáni "nabili účet": Demokrati pobúrení rekordným štátnym dlhom 40 biliónov dolárov

Republikáni "nabili účet": Demokrati pobúrení rekordným štátnym dlhom 40 biliónov dolárov

Spojené štáty americké prvýkrát v histórii prekročili hranicu 40 biliónov dolárov hrubého štátneho dlhu. Tento míľnik vyvolal ostré reakcie demokratov, ktorí obviňujú republikánov z nezodpovedného hospodárenia a "nabíjania účtu" budúcim generáciám.

Dlh sa zdvojnásobil za dekádu

Podľa najnovších údajov Ministerstva financií USA dosiahol hrubý štátny dlh 40 biliónov dolárov, čo je dvojnásobok oproti hodnote spred desiatich rokov. Tento nárast je výsledkom kombinácie fiškálnych stimulov, daňových škrtov a zvýšených výdavkov počas administratív oboch prezidentov – Donalda Trumpa aj Joea Bidena.

Spor o zodpovednosť

Demokrati okamžite spustili kritiku na adresu republikánov. Predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová vyhlásila: "Republikáni pod vedením Trumpa presadili obrovské daňové škrty pre korporácie a bohatých, čo výrazne znížilo príjmy štátu, zatiaľ čo výdavky nekontrolovane rástli. Toto je ich dedičstvo – rekordný dlh, ktorý bude bremenom pre našu ekonomiku aj pre naše deti."

Na druhej strane, republikáni poukazujú na pandemické výdavky a infláciu ako na hlavné faktory. "Pandémia si vyžiadala bezprecedentné opatrenia, ktoré zvýšili výdavky, ale to bola nevyhnutná cena za záchranu ekonomiky," argumentuje senátor Mitch McConnell.

Ako sa dlh akumuloval?

Dlh USA rástol kontinuálne, ale výrazne zrýchlil v posledných dvoch dekádach. Po finančnej kríze v roku 2008 a následných stimuloch sa dlh vyšplhal z 10 biliónov na 20 biliónov do roku 2017. Trumpova daňová reforma z roku 2017 (Tax Cuts and Jobs Act) znížila príjmy federálneho rozpočtu približne o 1,5 bilióna dolárov počas desiatich rokov. Následne pandémia COVID-19 si vyžiadala balíky pomoci v hodnote viac ako 5 biliónov dolárov, ktoré schválili obe strany. Bidenova administratíva pokračovala vo veľkých výdavkoch, vrátane inflačného zákona (Inflation Reduction Act) a zákona o infraštruktúre.

Príklad: Pandemické šeky a ich vplyv

Jedným z konkrétnych príkladov, ktorý ilustruje akumuláciu dlhu, sú pandemické stimulačné šeky. V rokoch 2020 a 2021 vláda rozposlala tri kolá priamych platieb občanom – v celkovej výške približne 850 miliárd dolárov. Hoci tieto peniaze pomohli mnohým rodinám prežiť krízu, kritici upozorňujú, že časť z nich skončila v úsporách alebo na akciovom trhu, čím sa zvýšila inflácia a následne aj náklady na obsluhu dlhu.

Dôsledky pre bežných Američanov“

Rastúci dlh má reálne dôsledky. Vyššie úrokové sadzby zvyšujú náklady na obsluhu dlhu, čo vytláča verejné investície do školstva, zdravotníctva či infraštruktúry. Okrem toho môže viesť k oslabeniu dolára a zvýšeniu inflácie, čo pocítia bežní občania na cenách. Podľa odhadov Congressional Budget Office budú úrokové platby v nasledujúcom desaťročí predstavovať viac ako 10 biliónov dolárov, čo je viac ako výdavky na obranu.

Čo bude ďalej?

Odborníci sa zhodujú, že riešenie dlhovej krízy si vyžiada nepopulárne opatrenia – zvýšenie daní, zníženie výdavkov alebo ich kombináciu. Avšak v súčasnej polarizovanej politickej klíme je akákoľvek dohoda nepravdepodobná. Americkí voliči budú musieť rozhodnúť, ktorá strana má dôveryhodnejší plán na udržateľné hospodárenie, a to už v nadchádzajúcich voľbách.

Sledujte AmerickéSprávy.sk aj naďalej, aby ste mali prehľad o dianí v USA a jeho vplyve na svet.