Prehnaná závislosť na chatbotov znižuje kritické myslenie, tvrdí štúdia
Prehnaná závislosť na chatbotov znižuje kritické myslenie, tvrdí štúdia
Podľa novej štúdie Massachusettského technologického inštitútu (MIT) môže prílišné spoliehanie sa na chatboty viesť k oslabeniu kritického myslenia a zníženiu schopnosti rozpoznať dezinformácie. Výskum, publikovaný v odbornom časopise, prichádza v čase, keď sa nástroje umelej inteligencie stávajú čoraz sofistikovanejšími a dostupnejšími.
Ako AI ovplyvňuje naše myslenie
Štúdia zistila, že ľudia, ktorí pravidelne používajú chatboty na overovanie faktov alebo vyhľadávanie informácií, majú tendenciu menej kriticky hodnotiť obsah. „Keď sa na AI spoliehame ako na ‚berličku‘, naše vlastné schopnosti posudzovať pravdivosť informácií ochabujú,“ uvádza hlavný autor štúdie. Výskumníci zdôrazňujú, že nejde o odmietanie technológií, ale o nájdenie rovnováhy.
Príklad: Manipulované obrázky a zavádzajúce titulky
S nárastom deepfake obrázkov a virálnych dezinformácií sú chatboty často prvou líniou obrany. AI dokáže rýchlo odhaliť falošný obsah – napríklad upozorniť na nesúlad svetla v editovanej fotografii. Problém nastáva, keď používatelia prestanú sami analyzovať detaily. „Ak AI povie, že obrázok je pravý, používateľ to prijme bez otázok, čím sa pripravuje o tréning vlastného úsudku,“ vysvetľuje spoluautorka štúdie.
AI ako dvojsečná zbraň
Autori štúdie uznávajú, že AI je v boji proti dezinformáciám užitočná. Napríklad pri identifikácii manipulatívnych titulkov – keď chatbot porovná titulok so zdrojovým článkom a odhalí skreslenie. Riziko však spočíva v tom, že nadmerná dôvera v tieto nástroje môže viesť k pasivite. „Ľudia, ktorí sa príliš spoliehajú na AI, menej často overujú informácie z viacerých zdrojov a menej diskutujú o kontroverzných témach,“ dodávajú.
Rada pre čitateľov
Odborníci odporúčajú používať chatboty ako doplnok, nie náhradu vlastného myslenia. Práca s AI by mala byť interaktívna – pýtať sa, prečo AI dospela k danému záveru, a porovnávať výsledky s renomovanými zdrojmi. „Kritické myslenie je sval, ktorý treba cvičiť. Ak ho prestaneme používať, atrofuje,“ uzatvára štúdia.
„Technológie sú nástroje. Nemyslia za nás – ale môžu nás naučiť myslieť lepšie, ak ich používame správne.“ – záver výskumu MIT
Článok vychádza z pôvodnej správy MIT a je určený pre slovenských čitateľov, ktorí chcú porozumieť vplyvu umelej inteligencie na každodenný život.






