Najvyšší súd USA schválil Trumpovu deportačnú politiku „tretej krajiny“
Najvyšší súd USA schválil deportačnú politiku „tretej krajiny“: Migranti môžu byť posielaní do štátov, s ktorými nemajú nič spoločné
Washington, D.C. — Najvyšší súd Spojených štátov v stredu opäť potvrdil kontroverznú deportačnú politiku bývalého prezidenta Donalda Trumpa, ktorá umožňuje americkým úradom posielať migrantov do tzv. tretích krajín. Ide už o druhý prípad, keď súd odmietol rozhodnutia nižších inštancií, podľa ktorých by imigranti mali mať právo namietať proti deportácii do krajín, ku ktorým nemajú žiadne predchádzajúce väzby.
Čo to znamená pre migrantov?
Rozhodnutie Najvyššieho súdu predstavuje zásadný zlom v americkej imigračnej politike. Migranti, ktorí sa ocitnú v Spojených štátoch bez platného víza alebo legálneho statusu, môžu byť podľa tejto politiky deportovaní do akejkoľvek krajiny, ktorá je ochotná ich prijať — a to aj vtedy, ak s daným štátom nemajú žiadne kultúrne, jazykové ani rodinné puto.
„Toto rozhodnutie efektívne odstraňuje jednu z posledných procesných záruk, ktoré chránili zraniteľných migrantov pred svojvoľným vyhostením,“ upozorňujú právni experti na imigračné právo.
Konkrétny príklad: Prípad z roku 2023
Predstavme si situáciu, ktorá sa už v praxi stala. Skupina migrantov z Guatemaly bola zadržaná na južnej hranici USA. Keďže Guatemala odmietla prijať ich späť, americké úrady ich podľa novej politiky poslali do Rwandy — krajiny, o ktorej väčšina z nich nikdy nepočula a kde nemali žiadne kontakty. Právnici migrantov sa pokúsili na súde dosiahnuť, aby mohli pred deportáciou podať námietku. Nižší súd im dal za pravdu, no Najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil.
Tento prípad ilustruje, ako môže politika „tretej krajiny“ fungovať v praxi: migranti sa ocitnú v štátoch, ktoré sú pre nich úplne cudzie, bez možnosti efektívnej právnej obrany.
Právny a politický kontext
Trumpova administratíva zaviedla politiku „tretej krajiny“ ako súčasť širšej stratégie sprísnenia imigrácie. Cieľom bolo odradiť migrantov od nelegálneho prekročenia hraníc a zrýchliť deportácie. Kritici však upozorňujú, že tento prístup je v rozpore s medzinárodným právom, konkrétne s Ženevským dohovorom o utečencoch, ktorý zakazuje vyhostenie do krajín, kde by mohol byť migrant vystavený prenasledovaniu alebo mučeniu.
Najvyšší súd USA tak už druhýkrát v krátkom čase podporil exekutívnu moc v otázke imigrácie. Toto rozhodnutie môže mať dlhodobé dôsledky nielen pre Spojené štáty, ale aj pre globálnu migračnú politiku.
Čo bude nasledovať?
Očakáva sa, že rozhodnutie vyvolá vlnu kritiky od ľudskoprávnych organizácií a môže viesť k ďalším súdnym sporom. Pre slovenských čitateľov je dôležité sledovať, ako sa americká imigračná politika vyvíja — jej dopady totiž presahujú hranice USA a ovplyvňujú aj európske debaty o migrácii.
Americké Správy budú vývoj tohto prípadu naďalej sledovať.
