Tajné deportačné dohody Trumpovej administratívy: migrantské osudy rozptýlené po celom svete
Tajné deportačné dohody Trumpovej administratívy: migrantské osudy rozptýlené po celom svete
Administratíva Donalda Trumpa od roku 2025 uzavrela dohody s 35 krajinami a deportovala až 25 000 migrantov do destinácií, s ktorými často nemajú žiadne väzby. Investigatívny podcast Full Story odhaľuje konkrétne ľudské príbehy za týmito dohodami – a otvára otázku, či sú vôbec legálne.
„Sierra Leonejská zdravotná sestra v putách letecky prevezená do Ghany. Iránsky disident poslaný do Stredoafrickej republiky. Kamerunčan deportovaný do Rovníkovej Guiney.“
Takto opisuje investigatívna novinárka Louisa Loveluck z denníka The Guardian realitu americkej migračnej politiky, ktorá sa od roku 2025 výrazne zmenila. Spolu s konzorciom novinárov organizovaným projektom Forbidden Stories odhalila mechanizmus, akým Spojené štáty posielajú migrantov do tretích krajín – často bez ich súhlasu a bez akéhokoľvek predchádzajúceho spojenia s daným štátom.
Čo je politika deportácií do tretích krajín?
Ide o kontroverzný nástroj, ktorý umožňuje Spojeným štátom deportovať migrantov nie do ich domovskej krajiny, ale do úplne inej – tretej – krajiny. Washington na to uzavrel dohody s desiatkami štátov naprieč Afrikou, Áziou a Latinskou Amerikou. Cieľom má byť odbremenenie amerického imigračného systému a odstrašenie ďalších migrantov.
Podľa zistení Guardianu však mnohí deportovaní nemajú s prijímajúcou krajinou nič spoločné – nepoznajú jej jazyk, kultúru ani nemajú žiadne príbuzné. Ocitajú sa v prostredí, ktoré im je úplne cudzie, bez právnej ochrany a často bez možnosti návratu.
Konkrétne prípady: Keď sa deportácia stane vyhnanstvom
Predstavte si zdravotnú sestru zo Sierry Leone, ktorá roky pracovala v Spojených štátoch. Jedného dňa ju zatknú, nasadia putá a pošlú do Ghany – krajiny, kde nikdy nežila. Alebo iránskeho disidenta, ktorý utiekol pred prenasledovaním, a teraz ho americké úrady deportujú do Stredoafrickej republiky, jednej z najnestabilnejších krajín sveta. A napokon Kamerunčana, ktorý skončí v Rovníkovej Guinei, kde čelí riziku mučenia.
Tieto príklady nie sú ojedinelé. Investigácia odhalila systematickú prax, ktorá postihuje tisíce ľudí. Mnohí z nich pritom mali v USA legálny status alebo čakali na vybavenie žiadosti o azyl.
Právne a etické otázky
Moderátorka podcastu Full Story Annie Kelly sa pýta, či sú tieto praktiky vôbec legálne. Medzinárodné právo zakazuje deportácie do krajín, kde hrozí mučenie alebo prenasledovanie. Trumpova administratíva však tvrdí, že dohody s tretími krajinami sú v súlade so zákonom a že migranti sú pred deportáciou informovaní o svojich právach.
Kritici upozorňujú, že mnohé z týchto dohôd boli uzavreté tajne, bez súhlasu Kongresu a bez verejnej kontroly. Humanitárne organizácie varujú, že deportovaní sa ocitajú v právnom vákuu – bez dokladov, bez možnosti odvolania a často v krajinách, ktoré s nimi nemajú žiadnu dohodu o ochrane.
Čo bude nasledovať?
Spojené štáty podľa dostupných informácií pokračujú v rokovaniach s ďalšími krajinami. Otázka znie, kam až môže táto politika zájsť a kto ponesie zodpovednosť za osudy tisícov ľudí, ktorí sa ocitli v neznámych končinách proti svojej vôli.
Podcast Full Story prináša nielen fakty, ale aj silné ľudské príbehy, ktoré pripomínajú, že za každým číslom je konkrétny človek. Ak vás téma zaujala, celý diel nájdete na stránkach The Guardian.
