Ceny energií rastú po tom, čo Trumpovo „energetické prímerie“ nezabralo: Rusko a Ukrajina pokračujú v útokoch

Ceny energií rastú po tom, čo Trumpovo „energetické prímerie“ nezabralo: Rusko a Ukrajina pokračujú v útokoch

BRATISLAVA / WASHINGTON – Ropné a plynové trhy v pondelok ráno zareagovali na víkendový vývoj na Ukrajine výrazným rastom cien. Dôvodom je oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o takzvanom „energetickom prímerí“, ktoré však podľa všetkého zostalo bez odozvy zo strany Moskvy aj Kyjeva. Obchodníci tak stavili na to, že vojna na Ukrajine sa neskončí tak skoro, ako sa ešte v nedeľu večer zdalo.

Čo sa vlastne stalo

Donald Trump v nedeľu večer vystúpil s vyhlásením, že Spojené štáty dosiahli dohodu o „energetickom prímerí“ medzi Ruskom a Ukrajinou. Podľa jeho slov malo ísť o prvý krok k širšiemu pokoju zbraní, ktorý by zahŕňal zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru. \n\nLenže realita bola iná. Už v noci z nedele na pondelok hlásili ukrajinské úrady ďalšie ruské útoky na energetické zariadenia v Charkovskej a Dnepropetrovskej oblasti. Rusko naopak obvinilo Ukrajinu z ostreľovania ropnej rafinérie v Rostovskej oblasti. Ani jedna strana teda nepristúpila na to, čo Trump prezentoval ako hotovú vec.

„Trh nemá rád neistotu. A presne tú teraz cíti. Trumpovo oznámenie vyznelo ako politické gesto, nie ako dohodnutý mechanizmus,“ uviedol pre agentúru Reuters analytik komoditných trhov z banky Goldman Sachs.

Ako reagovali trhy

Ceny ropy Brent vzrástli v priebehu pondelkového obchodovania o viac ako 2,5 percenta a dostali sa nad 74 dolárov za barel. Americká ľahká ropa WTI zdražela o takmer 3 percentá. Zemný plyn v Európe, ktorý sa obchoduje na burze TTF v Amsterdame, si pripísal viac ako 4 percentá a vrátil sa nad 45 eur za megawatthodinu.

Rast cien energií sa okamžite prejavil aj na európskych akciových trhoch. Energetické tituly si síce polepšili, no celkový index STOXX Europe 600 klesol o 0,6 percenta. Investori sa totiž obávajú, že ak sa vojna na Ukrajine opäť naťahuje, príde aj ďalšia vlna inflácie a s ňou aj tvrdšie úrokové sadzby.

Mini-príklad: Čo to znamená pre slovenskú domácnosť

Predstavte si rodinu, ktorá žije v trojizbovom byte v Bratislave a vykuruje plynom. Ak by cena plynu na burze vzrástla o 10 percent a dodávateľ by ju premietol do cien, mesačné náklady na vykurovanie by sa zvýšili približne o 12 až 15 eur. Pri súčasných cenách elektriny a plynu to nie je dramatické, no ak by sa rast opakoval niekoľko mesiacov, domácnosť by za rok zaplatila o stovky eur viac. Presne to je dôvod, prečo sú trhy také citlivé na každú zmienku o prímerí – alebo o jeho zlyhaní.

Prečo je to dôležité pre Slovensko

Slovensko je jednou z najviac plynárensky závislých krajín v Európskej únii. Aj keď sa podarilo výrazne znížiť podiel ruského plynu, stále platí, že ceny energií sa určujú na globálnych trhoch. Ak rastú ceny ropy a plynu, rastú aj náklady pre slovenské podniky a domácnosti.\n\nAnalytici oslovení portálom Americké Správy upozorňujú, že ak Trumpovo prímerie skutočne nefunguje, môže to znamenať dve veci:

• Vyššie ceny energií počas celého jarného obdobia, čo sa prejaví v inflácii a v cenách pohonných hmôt.
• Väčšiu volatilitu na finančných trhoch, ktorá môže oslabiť euro voči doláru a zdražiť dovoz.

Naopak, ak by sa situácia upokojila, ceny by mohli ísť rýchlo dole. Trh totiž už teraz zahrnuje rizikovú prirážku, ktorá by pri skutočnom prímerí zmizla.

Čo bude nasledovať

Bielý dom zatiaľ neposkytol podrobnosti o tom, čo presne „energetické prímerie“ znamená a kto ho garantuje. Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia len stručne uviedla, že Spojené štáty „naďalej pracujú na tom, aby obe strany pristúpili k rokovaciemu stolu“.\n\nKremeľ aj Kyjev sa k Trumpovmu oznámeniu vyjadrili zdržanlivo. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov povedal, že Moskva „berie na vedomie všetky iniciatívy“, no odmietol potvrdiť, že by nejaká dohoda existovala. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom nočnom príhovore vyhlásil, že Ukrajina je pripravená na prímerie, ale len ak bude dodržiavané oboma stranami.

„Nemôžeme zastaviť paľbu, keď nepriateľ strieľa ďalej. To by nebolo prímerie, to by bola kapitulácia,“ povedal Zelenskyj.

Záver

Trumpovo „energetické prímerie“ tak zatiaľ zostáva skôr mediálnou udalosťou než reálnym posunom. Trhy to pochopili okamžite a ceny energií zamierili nahor. Pre slovenského čitateľa z toho vyplýva jednoduché poučenie: to, čo sa deje na Ukrajine, má priamy vplyv na to, koľko zaplatíme za plyn, elektrinu a benzín. A kým nebude jasné, či je prímerie skutočné alebo len slovné, volatility na trhoch sa nezbavíme.

Americké Správy budú situáciu naďalej sledovať a prinášať aktuálne informácie.