Americké voľby 2026: Ktoré súboje rozhodnú o kontrole Kongresu?
Americké voľby 2026: Ktoré súboje rozhodnú o kontrole Kongresu?
Washington – Blíži sa kľúčový moment druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa. Dňa 3. novembra 2026 americkí voliči rozhodnú, či si republikánski spojenci prezidenta udržia kontrolu nad Kongresom, alebo sa k moci vrátia demokrati. Tieto voľby, známe ako midterm elections, sú tradične referendom o výkone súčasného prezidenta a často prinášajú výrazné politické otrasy.
„Midterm voľby nie sú len o kandidátoch. Sú to priame hodnotenia prezidenta a jeho politiky,“ hovoria politickí analytici.
Čo je v hre?
Kontrola nad Kongresom – pozostávajúcim zo Snemovne reprezentantov a Senátu – určuje, kto bude môcť presadzovať alebo blokovať legislatívu. Ak demokrati získajú väčšinu aspoň v jednej komore, získajú mocný nástroj na zastavenie Trumpovej agendy a intenzívnejšie vyšetrovanie jeho administratívy.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že demokrati majú našliapnuté na zisk Snemovne reprezentantov. Senát je však oveľa tesnejší a rozhodne o ňom niekoľko kľúčových štátov.
Kľúčové boje o Senát
Senát je rozdelený 50 na 50, pričom rozhodujúci hlas má republikánsky viceprezident. V roku 2026 sa bude voliť 34 senátnych kresiel. Demokrati musia získať aspoň dve ďalšie kreslá, aby získali kontrolu (alebo jedno, ak si udržia Bielu dom – čo je však nepravdepodobné).
Medzi najsledovanejšie štáty patria:
- Pennsylvánia – republikánsky senátor Pat Toomey odchádza do dôchodku, čo vytvára otvorenú kreslu v štáte, ktorý Trump v roku 2020 tesne vyhral.
- Wisconsin – republikánsky senátor Ron Johnson zatiaľ neoznámil, či bude kandidovať. Ide o kľúčový štát, ktorý demokrati považujú za svoju prioritu.
- Georgia – demokratický senátor Raphael Warnock obhajuje svoje kreslo v štáte, kde republikáni v posledných rokoch posilnili.
- Arizona – demokratická senátorka Mark Kelly čelí výzve v štáte, ktorý sa stal stredom politického boja.
- Nevada – demokratická senátorka Catherine Cortez Masto je jednou z najzraniteľnejších demokratických senátorov.
Snemovňa reprezentantov: Demokrati sú favoritom
V Snemovni reprezentantov majú demokrati momentálne 213 kresiel, republikáni 220. Na získanie väčšiny potrebujú demokrati získať 5 kresiel. Podľa analytikov z Cook Political Report je približne 30 kresiel hodnotených ako „toss-up“ – teda také, kde nie je jasný favorit.
Mnohé z týchto kresiel sa nachádzajú v predmestiach, kde voliči v roku 2020 prešli od Trumpa k Bidenovi. Ak demokrati dokážu mobilizovať tieto skupiny, môžu získať väčšinu.
Príklad: Kalifornia 22. okres
Tento okres v Centrálnom údolí je ukážkovým príkladom. Republikánsky poslanec David Valadao získal kreslo v roku 2020 tesne, ale demokrati tam masívne investujú. Miestna ekonomika závisí od poľnohospodárstva a vodohospodárskych projektov, ktoré sú citlivé na federálne rozhodnutia. Ak demokrati dokážu prepojiť Trumpovu politiku s problémami farmárov, môžu tu zvíťaziť.
Prečo sú tieto voľby dôležité pre Slovensko?
Spojené štáty sú kľúčovým spojencom Slovenska v rámci NATO a EÚ. Zloženie Kongresu ovplyvní americkú zahraničnú politiku, vrátane podpory Ukrajiny, obchodných dohôd a energetickej bezpečnosti. Ak demokrati získajú kontrolu nad Kongresom, môžu zablokovať niektoré Trumpove iniciatívy, čo by mohlo viesť k väčšej predvídateľnosti, ale aj k patovej situácii.
Pre slovenských investorov a podnikateľov je dôležité sledovať, ako sa vyvinie americká hospodárska politika – od daní po clá. Kongres má právomoc schvaľovať rozpočet a obchodné dohody, takže jeho zloženie priamo ovplyvní globálne trhy.
Ako to vyzerá podľa prieskumov?
Podľa najnovších prieskumov agentúry Reuters/Ipsos majú demokrati náskok 4 percentuálne body pred republikánmi v celoštátnom prieskume hlasovania do Snemovne reprezentantov. Pri Senáte je to tesnejšie, ale demokrati mierne vedú v piatich z ôsmich kľúčových štátov.
Tieto čísla sa však môžu do novembra ešte zmeniť. Historicky platí, že prezidentova strana stráca kreslá v midterm voľbách, čo nahráva demokratom.
Čo bude nasledovať?
Ak demokrati získajú Snemovňu reprezentantov, môžu spustiť vyšetrovania voči členom Trumpovej administratívy, zablokovať financovanie jeho priorít a presadzovať vlastné zákony. Ak získajú aj Senát, ich moc bude ešte väčšia – budú môcť zamietnuť prezidentove nominácie na sudcov a ďalšie pozície.
Naopak, ak si republikáni udržia kontrolu, Trump bude môcť pokračovať vo svojej agende bez väčších prekážok. To by malo dôsledky pre imigráciu, obchod, klimatickú politiku a zahraničné vzťahy.
Jedno je isté: 3. november 2026 bude dňom, ktorý určí smerovanie USA na ďalšie dva roky. A keďže Amerika je stále globálnym lídrom, výsledok ovplyvní aj nás v Európe.
Sledujte Americké Správy pre ďalšie analýzy a aktualizácie.






