Zajatí, no nie zlomení: Ako ruská propaganda zneužíva ukrajinských vojnových zajatcov na ovplyvňovanie domáceho publika
Zajatí, no nie zlomení: Ako ruská propaganda zneužíva ukrajinských vojnových zajatcov
Kyjev — Ruské sily systematicky nútia ukrajinských vojnových zajatcov (POW) do nahrávania propagandistických videí. Tieto materiály, často zverejňované na sociálnych sieťach a v štátnych médiách, majú za cieľ podporiť domácu podporu invázie v Rusku a zároveň zasadiť semienko nesúdržnosti v ukrajinskej spoločnosti. Pre mnohých prepustených vojakov sú tieto zábery traumatizujúcou pripomienkou, ktorá ich prenasleduje ešte dlho po návrate domov.
Mechanizmus propagandy: Od zajatia po obrazovku
Podľa vyšetrovania NBC News, ktoré viedla novinárka Jane Lytvynenko, ide o premyslený systém. Ruskí zajatci často čelia psychickému nátlaku, vydieraniu alebo fyzickému násiliu, aby „dobrovoľne“ prehovorili pred kamerou. Výsledné videá sú potom starostlivo zostrihané tak, aby vyzerali ako spontánne svedectvá o „fašistoch“ v Kyjeve alebo o „zbytočnej“ vojne, ktorú Ukrajina podľa Kremľa vedie proti vlastným občanom.
„Nútili ma čítať text z papiera. Keď som zaváhal, udreli ma. Vedel som, že ak to neurobím, už nikdy neuvidím svoju rodinu,“ uviedol pre NBC News jeden z bývalých zajatcov, ktorý si želal zostať v anonymite.
Tieto videá nie sú určené len pre ruské publikum. Cieľom je aj vnútorná destabilizácia Ukrajiny – vyvolať pochybnosti medzi obyvateľstvom, podkopať dôveru v armádu a vládu a vyvolať dojem, že ukrajinskí vojaci sami nechcú bojovať.
Konkrétny príklad: Prípad z Charkovskej oblasti
Jedným z mnohých prípadov je príbeh Serhija M., 34-ročného vojaka z Charkovskej oblasti, ktorý bol zajatý v marci 2022 počas obrany mesta Izium. Po dvoch mesiacoch v zajatí ho ruskí dozorcovia prinútili nahrať video, v ktorom „priznáva“, že ukrajinská armáda ostreľovala vlastné mestá. Serhij to neskôr poprel a uviedol, že bol k tomu donútený bitkou a hrozbou mučenia.
Po prepustení v rámci výmeny zajatcov sa vrátil do svojej dediny, kde ho susedia spočiatku vnímali s nedôverou. „Ľudia videli to video. Mysleli si, že som zradca. Trvalo mesiace, kým som im vysvetlil, čo sa stalo,“ povedal pre NBC News. Jeho prípad ilustruje, aký hlboký a dlhotrvajúci dopad má propaganda na životy jednotlivcov aj celých komunít.
Ako to ovplyvňuje miestne komunity
Podľa Lytvynenkovej je dopad na miestne ukrajinské komunity často podceňovaný. Rodiny zajatcov čelia stigmatizácii, niekedy aj obvineniam z kolaborácie. Zároveň ruská propaganda cieli na dezinformačné siete v okupovaných územiach, kde sa tieto videá šíria ako „dôkaz“ o údajnom rozpade ukrajinskej morálky.
- Psychologický dopad: Bývalí zajatci trpia posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD), pocity viny a hanby.
- Sociálny dopad: Rodiny a priatelia sú konfrontovaní s nepriateľskou rétorikou vo svojom okolí.
- Informačný dopad: Videá sa často používajú na podporu ruských naratívov v medzinárodnom priestore.
Boj proti propagande: Čo môže Ukrajina urobiť?
Ukrajinské úrady a médiá sa snažia týmto videám čeliť. Jednou z metód je rýchle overovanie faktov a zverejňovanie kontextu – napríklad svedectiev prepustených zajatcov, ktorí potvrdzujú, že boli k nahrávaniu donútení. Okrem toho sa zvyšuje podpora psychologickej pomoci pre navrátilcov.
„Je dôležité, aby spoločnosť chápala, že tieto videá nie sú dobrovoľné. Sú to nástroje vojny,“ zdôrazňuje Lytvynenko.
Záver: Viac než len videá
Ruská propaganda zneužívajúca vojnových zajatcov je jednou z najcynickejších zbraní tejto vojny. Nejde len o dezinformácie – ide o ničenie ľudskej dôstojnosti a snahu rozložiť nepriateľa zvnútra. Pre ukrajinskú spoločnosť je kľúčové, aby týmto taktikám porozumela a podporila svojich vojnových veteránov pri návrate do života. Ako ukazuje prípad Serhija M., následky môžu pretrvávať roky – a to aj po tom, čo zbrane utíchnu.
Autor: Redakcia Americké Správy
