Vyhostení do neznámych krajín: Tajné deportačné dohody Trumpovej administratívy
Vyhostení do neznámych krajín: Tajné deportačné dohody Trumpovej administratívy
Predstavte si, že vás spútajú, posadia do lietadla a nikto vám nepovie, kam letíte. Presne to sa stalo iránskej žene, ktorá po pristátí zistila, že je v africkej krajine, o ktorej existencii nemala ani tušenia. Je jednou z tisícov deportovaných, ktorých Spojené štáty posielajú do vzdialených krajín na základe tajných dohôd s desiatkami štátov. Táto prax, označovaná ako „show of force“, stojí amerických daňových poplatníkov milióny dolárov.
Let do neznáma
Keď sa spútavaní zadržaní na palube amerického imigračného lietadla pýtali, kam ich vezú, úradníci sa im vraj vysmievali. Odpoveď nedostali. Až keď sa na obrazovkách v operadlách sedadiel konečne objavila mapa, 18 migrantov pochopilo, kam smerujú.
„Nikto nám nepovedal, kam ideme. Báli sme sa, že nás zabijú,“ opísala jedna z deportovaných.
Tajné dohody s desiatkami krajín
Administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa uzavrela dohody o deportáciách s mnohými krajinami, často bez verejnej diskusie alebo transparentnosti. Tieto dohody umožňujú posielať migrantov do štátov, ktoré s nimi nemajú žiadne väzby – či už rodinné, jazykové alebo kultúrne. Cieľom je odradiť ďalších ľudí od nelegálneho vstupu do USA.
Medzi takéto krajiny patria napríklad:
- Guatemala – dohoda známa ako „Safe Third Country“ (Bezpečná tretia krajina)
- Honduras – podobná dohoda, ktorá však nebola plne implementovaná
- Salvádor – rovnako ako Guatemala, aj tu platí dohoda o bezpečnej tretej krajine
- Africké štáty – ako napríklad Nigéria, Sudán či Somálsko, kam boli deportovaní aj ľudia bez akéhokoľvek spojenia s týmito krajinami
Prípad iránskej ženy
Iránska žena, ktorá požiadala o azyl v Spojených štátoch, bola po rokoch čakania deportovaná. Po leti v putách skončila v africkej krajine, o ktorej nikdy predtým nepočula. Nevedela, kde je, nepoznala jazyk, nemala žiadne kontakty. Podobné prípady nie sú ojedinelé – podľa investigatívy ide o tisíce ľudí.
Cena za „show of force“
Deportácie do vzdialených krajín nie sú len morálnym problémom. Stojí to obrovské peniaze. Letecká doprava, dohody so zahraničnými vládami, pobyty v detenčných centrách – to všetko platia americkí daňoví poplatníci. Podľa odhadov ide o milióny dolárov ročne.
| Krajina | Odhadované náklady na deportáciu jedného človeka |
|---|---|
| Guatemala | 3 000 – 5 000 USD |
| Nigéria | 10 000 – 15 000 USD |
| Somálsko | 12 000 – 18 000 USD |
Poznámka: Sumy sú orientačné, založené na dostupných správach a odhadoch.
Dôsledky pre migrantov
Deportovaní do neznámych krajín často čelia vážnym rizikám – od straty orientácie a neschopnosti komunikovať až po prenasledovanie alebo násilie. Mnohí z nich pritom utekali pred prenasledovaním vo svojej vlasti a v USA len hľadali bezpečie.
„Poslali nás do krajiny, kde sme nikoho nemali. Bolo to ako druhý trest,“ hovorí jeden z deportovaných.
Čo to znamená pre budúcnosť
Tajné deportačné dohody sú súčasťou širšej imigračnej politiky, ktorá sa snaží znížiť počet žiadateľov o azyl a odradiť migrantov. Kritici však upozorňujú, že ide o nehumánne praktiky, ktoré porušujú medzinárodné právo a základné ľudské práva. Otázkou zostáva, či sú takéto metódy účinné a či sú v súlade s americkými hodnotami.
Tento článok vznikol na základe investigatívnej reportáže, ktorá odhalila rozsah tajných deportačných dohôd.
