Trumpove maximalistické ciele v Iráne sa scvrkli: Hrozí mierová dohoda

Po mesiacoch plných odvážnych vyhlásení a maximalistických požiadaviek prichádza pre Donalda Trumpa tvrdá realita. Jeho cesta od najvýznamnejšieho zahraničnopolitického rozhodnutia jeho prezidentstva ho priviedla späť na začiatok – k uznaniu, že Irán je protivníkom, ktorého netreba podceňovať.

Od arogantných začiatkov k triezvej realite

Trump, ktorý na začiatku svojho funkčného obdobia jednostranne odstúpil od jadrovej dohody s Iránom (JCPOA) a zaviedol tvrdé sankcie, dúfal, že izolácia a ekonomický tlak prinútia Teherán kapitulovať. Namiesto toho Irán zvýšil obohacovanie uránu a začal podniká apretívne akcie v Perzskom zálive. Po troch mesiacoch intenzívneho vyjednávania a vojenského napätia sa ukazuje, že Trumpove maximalistické ciele – od úplného zastavenia iránskeho jadrového programu po ukončenie regionálneho vplyvu – sa zmenšili na realistickejšie, no stále náročné výzvy.

„Irán je nepriateľom, ktorý prekabátil už niekoľko amerických prezidentov. Nie je to súper, s ktorým by sa dalo ľahko vyjednávať,“ uviedol jeden z poradcov Bieleho domu.

Príklad: Od maximálneho tlaku k pragmatizmu

Príkladom tohto posunu je práve diskutovaná mierová dohoda. Kým pôvodne Washington trval na úplnom zastavení iránskeho programu balistických rakiet, dnes sa hovorí o dočasnom moratóriu a prísnejších kontrolách Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Podobne sa zmiernili požiadavky na stiahnutie iránskych síl zo Sýrie a Jemenu – namiesto úplného odchodu sa teraz diskutuje o obmedzení ich aktivít.

Čo to znamená pre Slovensko a Európu?

Pre slovenských čitateľov je dôležité, že akákoľvek dohoda s Iránom ovplyvní ceny ropy a stabilitu Blízkeho východu. Európska únia, ktorá sa snažila zachovať JCPOA, bude musieť zohrať kľúčovú úlohu pri implementácii novej dohody, ak k nej dôjde. Americké správy preto budú situáciu naďalej sledovať a prinášať aktuálne analýzy.

Prezident Trump, známy svojou razanciou, sa v tejto kríze musel naučiť, že v medzinárodnej politike nie vždy platí pravidlo „všetko alebo nič". Výsledkom je dohoda, ktorá je síce oveľa skromnejšia než pôvodné vízie, no možno práve preto reálnejšia.