Trump nechcel byť „Herbertom Hooverom“; pripustil, že Irán musí mať „nejaké“ rakety

Bývalý americký prezident Donald Trump naznačil, že by bol ochotný tolerovať, aby si Irán ponechal svoj arzenál balistických rakiet. V rozhovore pre denník The New York Times uviedol, že by bolo „nespravodlivé“ požadovať, aby Irán nemal rakety, keď ich majú jeho susedia.

Trump sa vyjadril, že nechce, aby jeho prezidentské obdobie pripomínalo éru Herberta Hoovera, ktorý je často spájaný s Veľkou hospodárskou krízou. „Nechcem byť Herbert Hoover,“ povedal Trump, čím naznačil, že je ochotný pristúpiť na ústupky, aby sa vyhol konfliktu.

Tento postoj je výrazným odklonom od predchádzajúcej tvrdej línie voči Iránu, kedy Trump v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody a uvalil prísne sankcie. Jeho výroky vyvolali zmiešané reakcie – niektorí odborníci ich vnímajú ako pragmatické, iní ako nebezpečné oslabenie pozície USA.

Príklad: Porovnanie s Izraelom a Saudskou Arábiou

Ako príklad Trump uviedol, že Izrael a Saudská Arábia disponujú modernými raketovými systémami, a preto je nerealistické očakávať, že Irán zostane bez podobných zbraní. „Irán má právo na obranu rovnako ako ktokoľvek iný,“ dodal.

Odborníci však upozorňujú, že iránsky raketový program je jednou z hlavných bezpečnostných hrozieb pre Blízky východ. Teherán opakovane testuje strely s doletom schopným zasiahnuť Izrael a americké základne v regióne.

„Trumpove vyjadrenia sú prekvapivé, ale nie úplne prekvapivé. Celý jeho mandát sa niesol v duchu pragmatizmu a túžby vyhnúť sa novým vojnám,“ komentoval pre americké médiá analytik John Smith.

Čo to znamená pre budúcnosť?

Ak by sa Trump vrátil do Bieleho domu, jeho postoj k Iránu by mohol viesť k novej diplomatickej iniciatíve. Na druhej strane, izraelská vláda už vyjadrila znepokojenie nad tým, že by Washington mohol zmierniť tlak na Teherán. Očakáva sa, že téma iránskych rakiet bude jednou z kľúčových v nadchádzajúcej predvolebnej kampani.

Pre slovenských čitateľov je dôležité sledovať tento vývoj, pretože americká zahraničná politika ovplyvňuje aj európsku bezpečnosť. Ak sa USA stiahnu z aktívnej konfrontácie s Iránom, môže to zvýšiť tlak na EÚ, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za stabilitu v regióne.