Trump aktivuje vojnové právomoci: 700 miliónov dolárov pre uhoľný priemysel
Trump aktivuje vojnové právomoci: 700 miliónov dolárov pre uhoľný priemysel
Americký prezident Donald Trump sa rozhodol využiť kontroverzný nástroj – zákon o obrannej výrobe (Defense Production Act) – na poskytnutie 700 miliónov dolárov uhoľným elektrárňam. Tento krok, označovaný kritikmi ako „uprednostňovanie znečisťovateľov“, prichádza v čase, keď sa svet čoraz viac odvracia od fosílnych palív.
Čo je zákon o obrannej výrobe?
Zákon o obrannej výrobe, prijatý počas studenej vojny, pôvodne slúžil na urýchlenie priemyselnej produkcie v čase národnej núdze. Trump ho teraz využíva na dotovanie viac ako tucta existujúcich uhoľných elektrární po celých Spojených štátoch, vrátane tých, ktoré sú schopné vyvážať uhlie do zahraničia.
„Je to najnovší pokus prezidenta podporiť to, čo nazýva „krásne čisté uhlie“, napriek tomu, že ide o najšpinavšie fosílne palivo,“ uvádza sa v analýze denníka The Guardian.
Peniaze majú byť použité na modernizáciu a udržanie prevádzky týchto elektrární, čo podľa Trumpovej administratívy posilní energetickú bezpečnosť USA. Ekológovia však varujú, že tento krok nielenže zvyšuje emisie skleníkových plynov, ale aj podkopáva snahy o prechod na obnoviteľné zdroje.
Reakcie a súvislosti
Kritici poukazujú na to, že uhoľný priemysel v USA dlhodobo upadá kvôli lacnému zemnému plynu a obnoviteľným zdrojom. Napríklad v roku 2020 tvorilo uhlie len 19 % americkej výroby elektriny, zatiaľ čo ešte v roku 2010 to bolo 45 %. Trumpov krok tak môže byť vnímaný skôr ako politické gesto voči voličom v tradičných uhoľných regiónoch, ako sú Západná Virgínia či Wyoming.
| Rok | Podiel uhlia na výrobe elektriny v USA |
|---|---|
| 2010 | 45% |
| 2015 | 33% |
| 2020 | 19% |
Zdroj: U.S. Energy Information Administration
Čo to znamená pre Slovensko?
Hoci sa rozhodnutie týka priamo USA, jeho dôsledky môžu pocítiť aj slovenskí spotrebitelia. Vyššia produkcia amerického uhlia môže ovplyvniť svetové ceny energií, čo by sa mohlo premietnuť do cien elektriny na Slovensku. Navyše, ak USA podporujú fosílne palivá, oslabuje to globálne klimatické úsilie, ktorého súčasťou je aj Európska únia.
Záverom možno povedať, že Trumpovo rozhodnutie je ďalším príkladom rozporuplnej energetickej politiky, ktorá stavia krátkodobé ekonomické záujmy nad dlhodobú environmentálnu udržateľnosť.
