Správy: Tím Donalda Trumpa sa pokúsil zablokovať vymenovanie Petra Mandelsona za britského veľvyslanca v USA

Podľa viacerých mediálnych správ mali blízki spolupracovníci prezidenta Donalda Trumpa vyvíjať tlak, aby zmarili pokus britského premiéra Keira Starmera vymenovať bývalého ministra Petra Mandelsona za veľvyslanca Spojeného kráľovstva vo Washingtone. Skeptici v americkom tíme označovali veterána britskej politiky za problémového nominanta, pričom niektorí ho mali v súkromí charakterizovať ako „arogantného“. Britské médiá zároveň uvádzali, že Mandelson bol neskôr odvolaný po kritike súvisiacej s jeho kontaktmi s Jeffreyom Epsteinom.

„Obavy v Bielom dome sa sústredili na štýl a minulosť kandidáta,“ uvádzali zdroje oboznámené s diskusiami.

Kľúčové body

• Poradcovia Donalda Trumpa mali lobovať proti menovaniu Petra Mandelsona do Washingtonu, údajne pre jeho povestný štýl a kontroverzie.
• Premiér Keir Starmer mal kandidatúru presadzovať ako signál obnovenej váhy Londýna v transatlantických vzťahoch.
• Mandelson bol podľa britských médií neskôr odvolaný po kritike pre väzby na Jeffreya Epsteina.
• Ministerstvo zahraničných vecí USA vytvorilo nový útvar pre reakcie na prírodné katastrofy a humanitárne krízy, čím zavŕšilo rozsiahlu prestavbu zahraničnej pomoci.
• Podľa agentúry Reuters Trumpovi predstavitelia a „Department of Government Efficiency“ vedený Elonom Muskom po nástupe v januári 2025 demontovali agentúru USAID, prepustili tisíce zamestnancov a väčšinu grantov zrušili predtým, než bola agenda pohltená Štátnym ministerstvom.

Mandelson a napätie na trase Londýn–Washington

Kandidatúra Petra Mandelsona – jedného z najznámejších stratégov éry britského „New Labour“ – vyvolala v USA nevôľu časti Trumpovho okolia. Pre amerických poradcov bola otázna nielen politická minulosť kandidáta, ale aj možné reputačné riziká spojené s medializovanými kontaktmi s Jeffreyom Epsteinom.

• Pre Downing Street by išlo o vysoko profilové menovanie do kľúčovej ambasády.
• Pre Biely dom by takýto veľvyslanec mohol komplikovať pracovné vzťahy s britskou stranou v citlivých agendách, ako sú bezpečnosť, obchod či technologická regulácia.

Hoci konečné rozhodnutia o diplomatických postoch sú vnútornou vecou Londýna, prax ukazuje, že súhlas prijímajúcej krajiny a politická klíma vo Washingtone sú vždy dôležitým faktorom. V prípade Mandelsona, ako uvádzali médiá, tlak a následné zhoršenie verejnej diskusie viedli k jeho odvolaniu.

USAID zanikla, vzniká nový krízový útvar na Štátnom ministerstve

V piatok americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo vznik nového binalizačného úradu zameraného na koordináciu odpovedí na prírodné katastrofy a humanitárne krízy po celom svete. Tento krok podľa vysokého predstaviteľa rezortu uzatvára dramatickú prestavbu americkej zahraničnej pomoci za vlády Donalda Trumpa.

Podľa Reuters:

• Po januári 2025 došlo k demontáži US Agency for International Development (USAID), historicky hlavného civilného nástroja USA pre rozvoj a humanitárnu pomoc.
• Tisíce zamestnancov boli prepustené a väčšina grantových programov zrušená.
• Agenda bola následne absorbovaná do Štátneho ministerstva, pričom na dohľad nad krízami bol vytvorený nový centrálny útvar.

Zástancovia tejto reformy tvrdia, že presun pod jeden rezort prinesie štíhlejšiu štruktúru a rýchlejšie rozhodovanie. Kritici upozorňujú na riziko politizácie pomoci, oslabenie dlhodobých rozvojových programov a stratu špecializovanej expertízy, ktorou sa USAID preslávila najmä v oblasti zdravotníctva, potravinovej bezpečnosti a podpory občianskej spoločnosti.

Ako by mal nový model fungovať v praxi

Predstavme si prudký hurikán v Karibiku:

1. Nový úrad na Štátnom ministerstve aktivuje krízové bunky a koordinuje nasadenie tímov USA pre reakciu na katastrofy.
2. Na federálnej úrovni zosúladí diplomatické kanály, vojenskú logistiku (napr. letecké prevozy zásob) a spoluprácu s medzinárodnými organizáciami.
3. Rozhodovanie o prioritách zásahov a financovaní prebieha centrálne, s cieľom urýchliť dodávky humanitárnej pomoci a obnovu infraštruktúry.

Takýto centralizovaný prístup môže zrýchliť prvú fázu reakcie. Otázkou však zostáva, ako sa nahradia dlhodobé rozvojové programy – typicky viacročné projekty v zdravotníctve, vzdelávaní či poľnohospodárstve – ktoré si vyžadujú stabilné, odborné tímy a partnerstvá s miestnymi organizáciami.

Prečo je to dôležité pre Európu a Slovensko

• Európske a slovenské mimovládne organizácie, ktoré často spolurealizovali projekty financované z USA, môžu čeliť preusporiadaniu grantových tokov a novým administratívnym pravidlám.
• Vzťahy Londýna a Washingtonu sú pilierom transatlantickej bezpečnosti; citlivé diplomatické nominácie – ako v prípade Mandelsona – majú dopad na koordináciu v NATO, sankčnej politike či technologických štandardoch.

Čo sledovať ďalej

• Detailné kompetencie a rozpočet nového krízového úradu na Štátnom ministerstve vrátane toho, ako nahradí špecializované programy niekdajšej USAID.
• Vplyv na humanitárne toky do oblastí s vysokou potrebou (napr. subsaharská Afrika, Blízky východ, juhovýchodná Ázia).
• Nominácie kľúčových diplomatov Londýna a ich prijatie vo Washingtone v kontexte transatlantickej agendy na roky 2025–2026.

—

Americké Správy prinášajú overené informácie a kontext o politických zmenách v USA, ktoré zasahujú globálnu diplomaciu, humanitárnu pomoc a transatlantické vzťahy. Sledujte nás pre ďalšie aktualizácie a analytické súvislosti.