Smútok po tom, čo 200-ročný „strom babička“ padol kvôli Trumpovmu hraničnému múru: „Láme vám to srdce“
Smútok po tom, čo 200-ročný „strom babička“ padol kvôli Trumpovmu hraničnému múru: „Láme vám to srdce“
Starobylý topoľ, ktorý miestni poznali ako „babička“, bol vyvrátený napriek mesiace trvajúcemu odporu aktivistov
V blízkosti americko-mexickej hranice bol zničený 200-ročný topoľ, ktorý miestni obyvatelia s láskou nazývali „babička“. Strom musel ustúpiť výstavbe hraničného múru bývalého prezidenta Donalda Trumpa. Stalo sa tak aj napriek tomu, že sa ho skupina ochrancov prírody snažila zachrániť viac ako dva mesiace.
„Keď padol, bolo to, akoby ste stratili člena rodiny. Ten strom tu bol pre nás všetkých, poznal každého, kto tadiaľto prešel,“ opísal svoje pocity jeden z účastníkov protestu.
Mesiace v korune stromu
Koncom júla sa ochrancovia prírody rozhodli obsadiť strom priamo na mieste. V duchovom meste Lochiel v Arizone, ktoré je dnes už takmer opustené, si postavili plošinu vysoko v korune topoľa. Striedali sa na nej nepretržite viac ako 70 dní. Ich cieľom bolo zabrániť stavebným strojom, aby strom vyrúbali.
Napätie medzi aktivistami a americkou hraničnou strážou postupne rástlo. Situácia sa vyhrotila do otvoreného konfliktu, ktorý napokon vyústil do odstránenia stromu. Pre miestnych aj ochrancov ide o hlbokú ranu – nielen ekologickú, ale aj kultúrnu a emocionálnu.
Prečo bol tento strom výnimočný?
Topoľ, ktorý stál na brehu rieky Santa Cruz, nebol len obyčajným stromom. Pre miestnych predstavoval živú pamiatku. Jeho vek sa odhadoval na dvesto rokov – pamätal si časy, keď bola oblasť ešte súčasťou Mexika, zažil zlatú horúčku, dust bowl aj vzostup a pád mnohých generácií. Jeho koruna poskytovala tieň pútnikom, útočisko vtákom a domov pre drobnú zver.
„Bol to strom, ktorý prežil všetko. A teraz ho zlikvidovali kvôli múru, ktorý nás má rozdeliť. Je to symbol,“ dodal dobrovoľník z hliadky.
Širší kontext: Hraničný múr a jeho obete
Výstavba hraničného múru medzi USA a Mexikom, ktorú presadzoval Donald Trump, si vyžiadala už mnohé kontroverzné rozhodnutia. Ide o projekt, ktorý mal podľa svojich zástancov zastaviť nelegálnu migráciu a posilniť bezpečnosť. Odporcovia však upozorňujú na ničenie prírody, posvätných miest pôvodných obyvateľov a rozdelenie komunít.
Prípad topoľa v Arizone nie je ojedinelý. Podobné osudy postihli aj ďalšie vzácne stromy a ekosystémy pozdĺž celej hranice. Aktivisti tvrdia, že vláda obchádza environmentálne zákony a ignoruje hlas miestnych.
Čo zostalo po „babičke“?
Dnes už na mieste stojí len pň a spomienky. Pre mnohých je to pripomienka, že aj zdanlivo nesmrteľná príroda môže podľahnúť politickým rozhodnutiam. Strom, ktorý tu rástol dvesto rokov, zmizol za pár hodín.
„Je to, akoby vám niekto vytrhol kus detstva. Láme vám to srdce,“ povedala miestna učiteľka.
Príbeh „babičky“ je mementom. Ukazuje, že aj v 21. storočí sa oplatí bojovať za prírodu – aj keď niekedy prehráme. A že pamiatka na starý topoľ bude žiť ďalej aspoň v príbehoch tých, ktorí ho poznali.
Tento článok prináša portál AmerickéSprávy.sk, váš zdroj informácií o Spojených štátoch.
