Rozdelenie v americkej armáde: Generáli sa nezhodujú v postoji k zásahu proti Húsíom v Jemene
Rozdelenie v americkej armáde: Generáli sa nezhodujú v postoji k zásahu proti Húsíom v Jemene
Washington – Podľa dvoch vysokopostavených amerických predstaviteľov panuje medzi špičkami americkej armády nezhoda v otázke, či by sa prezident Donald Trump mal angažovať v konflikte medzi Saudskou Arábiou a Iránom podporovanými húsíjskymi povstalcami v Jemene.
Táto vnútorná roztržka odhaľuje hlbšie strategické dilemy, ktorým čelí Bieleho dom aj Pentagon. Na jednej strane stoja tí, ktorí vidia v aktívnom zapojení Spojených štátov do jemenskej vojny nevyhnutný krok na ochranu saudskoarabských spojencov a globálnych ropných trás. Na strane druhej sú velitelia, ktorí varujú pred ďalšou vojenskou eskaláciou na Blízkom východe – regióne, ktorý sa už roky zmieta v nestabilite.
„Nejde o jednoduché áno, či nie. Každá možnosť má svoju cenu. Otázkou je, ktorá cena je pre Spojené štáty prijateľnejšia,“ naznačil jeden z predstaviteľov, ktorý si neželal byť menovaný.
Čo je v hre
Húsíovia, ktorých Teherán dlhodobo podporuje, za posledné roky viackrát zaútočili na saudskoarabské ropné zariadenia a narušili lodnú dopravu v Červenom mori. Pre Washington ide o strategicky citlivú oblasť – cez úžinu Báb al-Mandab prechádza významná časť svetového obchodu s ropou a tovarom.
Zástancovia tvrdšieho postupu argumentujú, že ak Spojené štáty nepodporia svojich spojencov, uvoľnia tak priestor pre Irán a Rusko. Odporcovia naopak pripomínajú, že americká verejnosť je už unavená z dlhých zahraničných konfliktov a že vojenská intervencia by mohla viesť k ďalšej vlne regionálnej nestability.
Príklad z praxe: Keď v roku 2019 drony a rakety zasiahli saudskoarabský ropný komplex Abkajk, svetové ceny ropy jednorazovo vyskočili takmer o 20 %. Aj keď sa útok nepodarilo priamo pripísať Teheránu, americká armáda vtedy zvýšila pohotovosť v Perzskom zálive. Práve tento typ incidentu ilustruje, prečo je rozhodnutie o priamejšej účasti USA také citlivé.
Politický kontext
Prezident Trump opakovane vyhlásil, že nechce „nekonečné vojny“ a že od spojencov očakáva väčšiu zodpovednosť. Zároveň však jeho administratíva zvolila tvrdý kurz voči Iránu. Nezhoda medzi vojenskými veliteľmi tak odzrkadľuje širší rozpor v americkej zahraničnej politike: ako presadiť záujmy USA bez ďalšieho rozsiahleho vojenského nasadenia?
Podľa analytikov je pravdepodobné, že administratíva zvolí kombináciu obmedzených operácií – napríklad dodávok zbraní, spravodajskej podpory a protivzdušnej obrany – namiesto priameho bojového zapojenia. To by mohlo upokojiť obe krídla armádneho establishmentu, aspoň dočasne.
Čo to znamená pre Slovensko a Európu
Jemenská otázka nie je vzdialená ani európskemu priestoru. Bezpečnosť lodných trás v Červenom mori priamo ovplyvňuje ceny energií a dovoz tovaru do Európy vrátane Slovenska. Ak sa konflikt rozšíri, európski spotrebitelia môžu pocítiť ďalšie zdražovanie pohonných hmôt a tovaru. Preto aj slovenskí tvorcovia zahraničnej politiky pozorne sledujú, akým smerom sa washingtonské rozhodnutie uberie.
Zdroj: Informácie pochádzajú od dvoch amerických predstaviteľov oboznámených s rokovaniami. Americké Správy prinášajú kontext a analýzu pre slovenského čitateľa.
