Prežitie americkej demokracie závisí od zdanenia miliardárov
Prežitie americkej demokracie závisí od zdanenia miliardárov
Nie je to len o financovaní verejných statkov, ktoré krajina potrebuje – je nevyhnutné obnoviť aj pocit spravodlivosti.
Hovorí sa nám, že peniaze neprinášajú šťastie. Dokonca aj niektorí ekonómovia s tým súhlasia. Nobelisti Daniel Kahneman a Angus Deaton kedysi tvrdili, že rastúci príjem zvyšuje emocionálnu pohodu ľudí len do určitého bodu – približne 115 000 dolárov v dnešných peniazoch. Možno sa však nestretli s mnohými miliardármi. Ultraspoločnosť možno nehľadá šťastie v tradičnom zmysle slova, no urobí všetko pre to, aby si svoje bohatstvo udržala. A beda daňovému úradu, ktorý by sa pokúsil siahnuť na ich poklad.
Prečo je zdanenie miliardárov kľúčové pre demokraciu
V Spojených štátoch sa čoraz častejšie diskutuje o tom, že extrémna koncentrácia bohatstva podkopáva demokratické princípy. Zdanenie najbohatších jednotlivcov nie je len otázkou fiškálnej politiky – je to nevyhnutný krok na obnovenie dôvery verejnosti v systém, ktorý sa javí ako čoraz viac naklonený elitám.
„Ak chcete žiť v spravodlivej spoločnosti, musíte sa postarať o to, aby tí, ktorí majú najviac, prispievali spravodlivým dielom,“ poznamenal nedávno jeden z popredných amerických ekonómov.
Ilúzia o peniazoch a šťastí
Štúdia Kahnemana a Deatona z roku 2010 naznačila, že nad určitú úroveň príjmu sa emocionálny blahobyt už nezvyšuje. Tento poznatok sa však často nesprávne interpretuje. Nejde o to, že by bohatí boli nešťastní, ale že dodatočné bohatstvo neprináša proporcionálne väčšie šťastie. Napriek tomu sa mnohí miliardári správajú tak, akoby ich šťastie záviselo od každého ďalšieho milióna – a sú ochotní urobiť čokoľvek, aby si ho udržali.
Prípadová štúdia: Daňové úniky a ich dôsledky
Zoberme si príklad rodiny, ktorá vlastní významný podiel v technologickom gigante. Napriek obrovskému majetku využívajú právne medzery a daňové raje na to, aby minimalizovali svoje daňové povinnosti. Tým sa pripravujú verejné rozpočty o miliardy, ktoré by mohli financovať školstvo, zdravotnú starostlivosť alebo infraštruktúru. Tento jav nie je ojedinelý – v USA sa odhaduje, že najbohatšie 1 % obyvateľstva uniká na daniach ročne desiatky miliárd dolárov. Takáto prax nielenže zvyšuje nerovnosť, ale aj podrýva dôveru v spravodlivý daňový systém.
Cesta vpred
Ak má americká demokracia prežiť, musí sa vysporiadať s extrémnou koncentráciou bohatstva. Zdanenie miliardárov nie je trestom za úspech, ale nevyhnutným krokom k zabezpečeniu verejných statkov a obnoveniu pocitu spravodlivosti. Ako ukazujú skúsenosti z minulosti, spoločnosť, v ktorej sa bohatstvo sústreďuje v rukách niekoľkých, je náchylnejšia na nestabilitu a nedôveru. Preto je reforma daňového systému, ktorá zaťaží najbohatších, kľúčová pre budúcnosť krajiny.
Tento článok bol pripravený na základe analýzy dostupných zdrojov a odborných diskusií o daňovej politike v USA.
