Muži v texaskom zadržiavacom centre ICE „Dog Pound“ opísali svoje zážitky – prostredníctvom umenia, listov a piesní

Muži v texaskom zadržiavacom centre ICE „Dog Pound“ opísali svoje zážitky – prostredníctvom umenia, listov a piesní

Takmer 500 mužov je zadržiavaných v zariadení T. Don Hutto a mnohí riskujú a delia sa o svoje skúsenosti jedinečným spôsobom.

To, čo sa deje v zadržiavacích centrách Immigration and Customs Enforcement (ICE) po celých Spojených štátoch, zostáva za zatvorenými dverami a vysokými plotmi. Osobné svedectvá o dlhom zadržiavaní, biede, chorobách a obvineniach z týrania sa len zriedka dostanú priamo k verejnosti, kým sú ľudia ešte za mrežami.

Napriek tomu sa niektorým podarí prelomiť mlčanie. V zariadení T. Don Hutto v Texase, ktoré mnohí poznajú ako „Dog Pound“ (psia klietka), našlo takmer 500 mužov spôsob, ako vyrozprávať svoj príbeh cez kresby, listy a piesne. Ich výpovede odhaľujú každodennú realitu života v detencii – od nedostatku zdravotnej starostlivosti až po psychickú tieseň.

Umenie ako forma odporu

Jedným z najsilnejších príkladov je príbeh muža, ktorý na kúsky papiera kreslí scény zo svojho života v centre. Jeho kresby zobrazujú preplnené cely, nedostatočné jedlo a strážcov, ktorí ignorujú prosby o pomoc. Tieto obrázky sa podarilo prepašovať von a dostali sa k právnikom a novinárom. Podobne aj ďalší zadržaní píšu listy, v ktorých opisujú svoje utrpenie a žiadajú o spravodlivosť. Niektorí zložili piesne, ktoré spievajú v celách – texty hovoria o nádeji, strate a túžbe po slobode.

„Cítim sa ako zviera v klietke. Ale moje kresby mi dávajú hlas, ktorý mi vzali,“ napísal jeden z mužov vo svojom liste.

Podmienky v zariadení

T. Don Hutto je zariadenie s dlhou históriou kontroverzií. Pôvodne slúžilo na zadržiavanie rodín s deťmi, neskôr bolo premenené na zariadenie pre mužov. Podľa svedectiev sú cely preplnené, zdravotná starostlivosť je nedostatočná a psychická podpora takmer neexistuje. Mnohí zadržaní trpia depresiami, úzkosťami a chronickými chorobami, ktoré nie sú adekvátne liečené.

Americké úrady tvrdia, že dodržiavajú štandardy, no bývalí zadržaní a ich právni zástupcovia to spochybňujú. Prípad z Hutta nie je ojedinelý – podobné svedectvá prichádzajú aj z iných centier po celej krajine.

Prečo je dôležité hovoriť o tom

Informácie o podmienkach v ICE centrách sú často nedostupné. Zadržaní nemajú prístup k verejnosti a ich rodiny často nevedia, čo sa deje. Umenie, listy a piesne sa tak stávajú nielen formou vyjadrenia, ale aj dôležitým zdrojom informácií pre novinárov a aktivistov. Ide o pripomienku, že za každým štatistickým údajom o deportáciách a zadržaní sú konkrétni ľudia s vlastnými príbehmi.

Ak chcete podporiť nezávislé spravodajstvo o dianí v USA, zvážte predplatné. Vaša podpora nám umožňuje prinášať autentické svedectvá a analýzy, ktoré inde nenájdete.