Lonnie Bunch končí na čele Smithsoniana uprostred sporov s Trumpom
Lonnie Bunch končí na čele Smithsoniana uprostred sporov s Trumpom
WASHINGTON – Lonnie G. Bunch III, prvý Afroameričan, ktorý viedol Smithsonovský inštitút, oznámil, že do konca roka odstúpi z funkcie tajomníka tejto prestížnej inštitúcie. Jeho odchod prichádza v čase zvýšeného napätia medzi vedením inštitútu a administratívou prezidenta Donalda Trumpa, ktorá kritizovala niektoré výstavy a projekty zamerané na rozmanitosť a inklúziu.
Kľúčové momenty pôsobenia Lonnieho Buncha
Bunch, ktorý stál na čele Smithsoniana od roku 2019, počas svojho pôsobenia viedol inštitút cez náročné obdobia vrátane pandémie COVID-19 a vlny protestov za rasovú rovnosť. Pod jeho vedením inštitút otvoril Národné múzeum afroamerickej histórie a kultúry, hoci toto múzeum bolo otvorené už v roku 2016, keď bol Bunch jeho riaditeľom. Ako tajomník sa zameral na sprístupnenie zbierok širšej verejnosti a digitálnu transformáciu.
Spory s Bielym domom
Napätie medzi Smithsonom a Trumpovou administratívou sa vyostrilo najmä v súvislosti s výstavami, ktoré sa dotýkali citlivých historických tém, ako je otroctvo, domorodé obyvateľstvo a vplyv kolonializmu. Biely dom opakovane kritizoval inštitút za „prehnanú politickú korektnosť“ a požadoval zníženie federálneho financovania pre projekty, ktoré podľa neho „rozdeľujú spoločnosť“. Bunch sa však stal symbolom odolnosti a bránil akademickú slobodu inštitútu.
„Smithsonian musí zostať miestom, kde sa história skúma poctivo a bez strachu z politických tlakov,“ povedal Bunch v nedávnom rozhovore.
Čo znamená Bunchov odchod pre Smithsona?
Bunchov odchod vyvoláva otázky o budúcom smerovaní inštitútu. Smithsonovský inštitút je najväčším múzejným komplexom na svete, s 21 múzeami, 14 vzdelávacími centrami a zoologickou záhradou, ktoré ročne navštívi viac ako 30 miliónov ľudí. Financovanie pochádza z federálneho rozpočtu, súkromných darov a vlastných príjmov. Ak by Trumpova administratíva presadila škrtanie rozpočtu, mohlo by to ohroziť prevádzku niektorých múzeí, čo by malo dopad na vedecký výskum a vzdelávacie programy.
Príklad: Múzeum americkej histórie
Ako príklad možno uviesť Múzeum americkej histórie, ktoré čelilo kritike za výstavu o americkej demokracii, ktorá zdôrazňovala úlohu menšín pri budovaní národa. Kritici z radov konzervatívcov tvrdili, že výstava „prepisuje dejiny“, zatiaľ čo Bunch obhajoval jej obsah ako „komplexný a pravdivý obraz minulosti“.
Reakcie a ďalšie kroky
Bunchovo oznámenie prišlo po tom, čo sa objavili špekulácie o jeho možnom odvolaní zo strany Trumpovej administratívy. Sám Bunch však uviedol, že jeho rozhodnutie je osobné a že chce stráviť viac času s rodinou a venovať sa písaniu. Jeho nástupca ešte nebol menovaný a očakáva sa, že výberové konanie bude sprevádzať politický boj.
Smithsonian stojí pred dôležitou voľbou – či sa podriadi politickým tlakom, alebo si zachová nezávislosť, ktorá je pre vedecké inštitúcie kľúčová. Pre slovenských čitateľov, ktorí sledujú dianie v USA, je tento príbeh ukážkou toho, ako politika zasahuje aj do oblasti kultúry a vzdelávania.
Záver
Lonnie Bunch zanecháva po sebe odkaz bojovníka za pravdivé dejiny a otvorený dialóg. Jeho odchod je stratou pre Smithsona, ale zároveň príležitosťou zamyslieť sa nad úlohou múzeí v spoločnosti. Či už nový tajomník prinesie zmenu kurzu, alebo bude pokračovať v Bunchových šľapajach, jedno je isté – Smithsonian zostane v centre pozornosti.
