Kto v Iráne rokuje s Trumpom? Tvrdá línia naberá na sile

Po sérii cielených operácií pripisovaných Izraelu, ktoré zasiahli iránskych bezpečnostných a politických predstaviteľov, vyvolalo nedávne vyhlásenie prezidenta Donalda Trumpa, že „prebiehajú rozhovory s Iránom“, jednoduchú, no zásadnú otázku: S kým vlastne Spojené štáty hovoria?

Kľúčová otázka pre Washington aj región: aké kanály a akí hráči v Teheráne dnes skutočne rozhodujú o vojne a mieri, o ropných trasách a o jadrovom programe?

Kto dnes drží páky moci v Iráne

Mocenská architektúra Iránu je zámerne viacvrstvová a nepriehľadná. Kto sa pokúša rokovať s Teheránom, musí poznať jej vnútornú dynamiku:

• Najvyšší vodca: Ajatolláh Alí Chameneí je konečná autorita. Bez jeho súhlasu neprejde žiadne strategické rozhodnutie – či už ide o jadrové parametre, alebo regionálne operácie.
• IRGC (Zbory islamských revolučných gárd): Najvplyvnejší bezpečnostný a ekonomický hráč, s vlastnými kanálmi v zahraničí a výrazným slovom pri rokovaniach o bezpečnosti.
• Najvyššia rada národnej bezpečnosti: Koordinačný orgán, kde sa prelínajú politické a vojenské záujmy. Tu sa formuje mandát pre citlivé rozhovory so zahraničím.
• Prezident a ministerstvo zahraničných vecí: Nesú zodpovednosť za „viditeľnú“ diplomaciu, no v kľúčových spisoch – jadrových a bezpečnostných – často iba vykonávajú mandát mocnejších centier.

Tvrdá línia na vzostupe

V posledných rokoch sa moc v Iráne ešte viac koncentruje v rukách konzervatívnych a bezpečnostných krúžkov. Tvrdolínioví politici a velitelia IRGC posilnili vplyv v parlamente, v bezpečnostných inštitúciách aj v exekutíve. Medzi mená, ktoré formujú kurz, patria napríklad:

• Ali Bagheri Kani – hlavný jadrový vyjednávač; známy tvrdým postojom a dôrazom na maximálnu páku pred ústupkami.
• Saíd Džalílí – bývalý hlavný vyjednávač, ideologicky vyhranený, dlhodobo skeptický k Západu.
• Vyšší predstavitelia IRGC – ktorí tlačia na odstrašovanie, asymetrické odpovede a „bezpečnostné záruky“ pred akoukoľvek dohodou.

Výsledok: aj ak Washington tvrdí, že „rokuje s Iránom“, prakticky to znamená koordináciu s vnútroštátnou koalíciou, kde majú najväčšiu váhu bezpečnostné kruhy a konečné slovo Najvyšší vodca.

Cielené zabíjania a ich vplyv na vyjednávanie

Teherán čelí sérii útokov a atentátov pripisovaných Izraelu – od zabitia jadrového vedca Mohsena Fachrízádého (2020) po údery na veliteľov IRGC v Sýrii a inde. Táto „tieňová vojna“ stvrdila postoje v Teheráne a posilnila hlas tých, ktorí odmietajú ústupky bez hmatateľných bezpečnostných záruk.

Mini-prípad: Damask 2024

V roku 2024 bol pri údere na iránsky konzulárny komplex v Damasku zabitý vysoký veliteľ IRGC Mohammad Rezá Záhedí spolu s ďalšími predstaviteľmi. Útok, široko pripisovaný Izraelu, vyvolal tvrdé reakcie v Teheráne a posunul rozhodovanie ešte bližšie k bezpečnostnému establišmentu. Dôsledok pre diplomaciu: pri rokovaniach s USA rastie požiadavka, aby akýkoľvek kompromis obsahoval mechanizmy odstrašovania a záruky proti ďalším úderom.

Ako sa skutočne komunikuje: priame vs. nepriame kanály

Priamy dialóg medzi Washingtonom a Teheránom je zriedkavý a politicky toxický na oboch stranách. Praktická komunikácia preto často prebieha:

• cez sprostredkovateľov (Omán, Katar, Švajčiarsko),
• v technických formatoch (napr. jadrové a bezpečnostné parametre),
• alebo „tichými“ správami medzi bezpečnostnými aparátmi.

Kľúčové je, že aj keď na scéne vystupujú diplomati, obsah a hranice mandátu určuje bezpečnostná elita a Najvyšší vodca.

Prečo na tom záleží pre USA a región

• Jadrový spis: Tvrdá línia v Iráne znamená prísnejšiu vyjednávaciu taktiku a menší priestor na rýchle kompromisy.
• Regionálna bezpečnosť: Väčšia úloha IRGC zvyšuje pravdepodobnosť asymetrických reakcií – od Červeného mora po Levantu.
• Energetické trhy: Každé vyostrenie sa premieta do cien ropy a globálnej dopravy.

Na čo si dať pozor v najbližšom období

• Signály z Najvyššej rady národnej bezpečnosti o kontúrach prípadnej dohody.
• Menové a personálne rozhodnutia v IRGC a ich vplyv na regionálne operácie.
• Aktivitu sprostredkovateľov v Ománe a Katare – ak ožijú ich „tiché“ lety, niečo sa chystá.
• Rétoriku o jadrovom programe: zvýšená transparentnosť môže naznačovať snahu o deeskaláciu, opačný trend varuje pred tlakom na páku.

Záver

Ak Washington – či už cez priame, alebo sprostredkované kanály – hovorí s „Iránom“, v praxi hovorí so systémom, v ktorom majú rozhodujúce slovo Najvyšší vodca a bezpečnostné štruktúry, najmä IRGC. Tvrdolíniové prúdy, posilnené sériou útokov pripisovaných Izraelu a atmosférou nedôvery, zvyšujú latku pre akýkoľvek kompromis. Pre USA aj spojencov z toho plynie jasný záver: bez adresných bezpečnostných záruk a realistickejho nastavenia očakávaní zostanú rozhovory krehké a zraniteľné voči ďalšej eskalácii.