Kash Patel pod prísahou: FBI kupuje lokalizačné údaje o Američanoch

Na verejnom vypočutí Výboru Senátu pre spravodajské služby o celosvetových hrozbách zaznelo obvinenie, ktoré opäť otvára spor o hranice digitálneho dohľadu v USA. Kash Patel počas svedectva uviedol, že Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) začal nakupovať lokalizačné dáta o Američanoch. Na výpoveď okamžite reagoval demokratický senátor Ron Wyden, dlhoročný kritik sledovania bez súdneho príkazu, ktorý pripomenul staršie tvrdenia vedenia FBI, že úrad takúto prax ukončil.

Čo zaznelo vo výbore

Podľa Patelových slov FBI opäť využíva dáta získané z reklamného ekosystému a sprostredkovateľov údajov na zistenie polohy jednotlivcov v USA. Senátor Ron Wyden v následnej otázke poukázal na minulé svedectvo vtedajšieho riaditeľa FBI Christophera Wraya z roku 2023, podľa ktorého FBI v tom čase nenakupovala lokalizačné údaje odvodené z online reklamy, hoci uznal, že v minulosti to úrad robil.

„Nákup citlivých lokalizačných údajov z ad-tech trhu obchádza súdny príkaz a podkopáva práva Američanov na súkromie. Potrebujeme jasné pravidlá a transparentnosť,“ zdôraznil Ron Wyden počas vypočutia.

Patelova výpoveď vyvolala otázky o tom, či a za akých podmienok FBI tieto dáta získava a využíva – najmä vzhľadom na predchádzajúce uistenia, že takáto prax bola pozastavená.

Prečo je to dôležité

Debata sa sústreďuje na tzv. „medzeru sprostredkovateľov dát“: namiesto toho, aby orgány činné v trestnom konaní žiadali súdny príkaz na prístup k údajom o polohe, môžu si ich kúpiť od komerčných firiem, ktoré ich zbierajú z mobilných aplikácií a online reklamy. Rozsudok Najvyššieho súdu USA v prípade Carpenter v. United States (2018) naznačil, že získavanie historických lokalizačných záznamov od operátorov typicky vyžaduje súdny príkaz. Otvorenou otázkou však zostáva, či sa táto ochrana vzťahuje aj na dáta zozbierané a spracované cez reklamný trh.

Aj preto v Kongrese opakovane zaznieva návrh legislatívy známej ako „Fourth Amendment Is Not For Sale Act“, ktorá by explicitne zakázala vláde kupovať citlivé osobné údaje, ktoré by inak vyžadovali súdny príkaz.

Ako to funguje: príklad z praxe

Predstavte si bežnú mobilnú aplikáciu počasia. Počas používania si vyžiada prístup k polohe, aby zobrazila miestnu predpoveď. Tieto údaje – často presné GPS súradnice – môžu byť následne odosielané reklamným partnerom. Odtiaľ sa dostanú k sprostredkovateľom dát, ktorí ich agregujú, anonymizujú alebo opätovne balia do produktov pre komerčných aj vládnych zákazníkov.

Aplikácia zbiera polohu užívateľa.
Ad-tech sieť tieto údaje distribuuje partnerom.
Sprostredkovateľ dát ich skombinuje, očistí a ponúkne ako produkt na analýzu pohybu.
Vládna agentúra si balík kúpi a využíva ho pri vyšetrovaní či analýzach – nie vždy s jasným súdnym dohľadom.

Takýto reťazec môže spôsobiť, že mimoriadne citlivé informácie o denných návykoch a pohybe osôb – návštevy lekára, modlitební, protestov alebo špecifických lokalít – sa ocitnú v rukách orgánov bez tradičnej súdnej kontroly.

Kontext: predchádzajúce vyhlásenia FBI

Christopher Wray v roku 2023 uviedol, že FBI „v tom čase“ nenakupovala lokalizačné údaje z online reklamy, hoci uznal skoršie experimenty s touto praxou. Patelove najnovšie tvrdenia preto pôsobia ako obrat a vyžadujú si vysvetlenie:

Aký je rozsah a právny základ nákupov?
Kto sú dodávatelia a aké typy dát sa získavajú?
Existujú interné pravidlá, audit a dohľad, ktoré chránia občianske práva?

Čo bude nasledovať

Očakáva sa, že členovia výboru si vyžiadajú dodatočné dokumenty a metodické pokyny k používaniu takýchto dát. Téma zároveň zosilnie v širšej diskusii o reforme dohľadu a digitálnej ochrane súkromia v USA, vrátane snáh Kongresu uzavrieť „medzeru“ umožňujúcu obchádzať súdny príkaz prostredníctvom nákupov na trhu so sprostredkovanými údajmi.

Americké Správy budú vývoj sledovať a aktualizovať informácie, keď budú dostupné oficiálne podrobnosti o rozsahu a pravidlách, za akých FBI tieto dáta údajne nakupuje.