Iránsky minister zahraničia: Sme pripravení na vojnu, aj keby nastal „súdny deň“
Iránsky minister zahraničia: Sme pripravení na vojnu, aj keby nastal „súdny deň“
Abbás Arákčí, minister zahraničných vecí Iránu, v rozhovore pre americkú televíziu Meet the Press vyhlásil, že Teherán je odhodlaný „pevne čeliť akejkoľvek agresii“. Reagoval tak na správy, podľa ktorých americký prezident Donald Trump zvažuje obnovenie bombardovania Iránu po novembrových voľbách do Kongresu.
Odkaz z Teheránu: Žiadne ustupovanie
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí poskytol rozhovor pre reláciu Meet the Press, kde jasne deklaroval pripravenosť svojej krajiny brániť sa. Podľa jeho slov Irán neustúpi pred žiadnym tlakom a je pripravený na eskaláciu konfliktu, a to aj v prípade, že by situácia prerástla do najhoršieho možného scenára.
„Sme pripravení na vojnu, aj keby sa z nej stal súdny deň,“ uviedol Arákčí. „Irán sa nikdy neskloní pred hrozbami.“
Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa v amerických médiách objavili informácie, že prezident Trump zvažuje obnovenie leteckých úderov proti Iránu po skončení novembrových volieb do Kongresu. Podľa týchto správ by mohlo ísť o snahu vyvinúť tlak na Teherán v súvislosti s jeho jadrovým programom a regionálnymi aktivitami.
Kontext: Napätie medzi Washingtonom a Teheránom
Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Iránom sú už roky napäté. Po jednostrannom vystúpení USA z jadrovej dohody v roku 2018 a opätovnom zavedení sankcií sa situácia postupne vyostrila. Irán reagoval zvyšovaním obohacovania uránu a obmedzovaním prístupu medzinárodných inšpektorov.
Administratíva Donalda Trumpa opakovane vyhlásila, že nikdy nedopustí, aby Irán získal jadrovú zbraň. Teherán to popiera s tým, že jeho jadrový program má výlučne mierové účely. Napriek tomu sa v regionálnom meradle stupňuje napätie – od útokov na tankery v Hormuzskom prielive až po údery na americké základne v Iraku.
Čo by znamenala obnovená vojenská kampaň?
Podľa analytikov by obnovenie amerických úderov proti Iránu malo ďalekosiahle dôsledky:
- Globálne ceny ropy by mohli prudko vzrásť, keďže Irán kontroluje strategický Hormuzský prieliv, ktorým prechádza približne pätina svetových dodávok ropy.
- Regionálna eskalácia by mohla vtiahnuť do konfliktu spojencov Iránu, ako sú hnutia Hizballáh v Libanone alebo milície v Iraku a Sýrii.
- Humanitárna kríza by sa prehĺbila v už aj tak nestabilných krajinách regiónu.
Iránsky minister Arákčí však tvrdí, že jeho krajina je na všetky scenáre pripravená. „Nehľadáme vojnu, ale ak nám bude vnútená, budeme bojovať do poslednej kvapky krvi,“ dodal.
Čo na to Biele dom?
Bielý dom sa k údajným plánom na obnovenie bombardovania zatiaľ oficiálne nevyjadril. Hovorca Rady pre národnú bezpečnosť len stručne uviedol, že „všetky možnosti sú na stole“ a že prezident Trump „nedovolí, aby Irán ohrozoval americké záujmy a našich spojencov“.
Je zrejmé, že situácia sa vyvíja a obe strany vysielajú signály odhodlania. Pre slovenských čitateľov je dôležité sledovať tento vývoj nielen z pohľadu geopolitiky, ale aj s ohľadom na možné dopady na európsku bezpečnosť a ceny energií.
Zdroj: Meet the Press, NBC News
