ICE zakázalo objatia v najväčšom zadržiavacom zariadení v Kalifornii. Rodiny sa bránia
ICE zakázalo objatia v najväčšom zadržiavacom zariadení v Kalifornii. Rodiny sa bránia
V zariadení California City sú „kontaktné návštevy“ prísne zakázané – zadržiavaní však mlčať nechcú. Načúvajú im úrady?
Teresa Reyes precestovala 480 kilometrov, aby bola so svojím synom pri príležitosti jeho 32. narodenín v máji. Nemohla mu však odovzdať darček, spoločne sa najesť, ani ho objať. Nedotkla sa ho vôbec.
Jej syn Guillermo, tetovací umelec zo San Jose, je uväznený v imigračnom zadržiavacom centre California City, najväčšom zariadení Imigračného a colného úradu (ICE) v Kalifornii. Jediný spôsob, ako vidí svoju matku, je cez hrubé sklo.
Rodiny žiadajú zmenu
Reyesovci nie sú sami. Desiatky rodín sa združili do iniciatívy, ktorá žiada úrady, aby povolili aspoň obmedzený fyzický kontakt medzi zadržiavanými a ich blízkymi. Tvrdia, že zákaz objatí a dotykov je neľudský a zhoršuje už tak traumatickú situáciu imigrantov čakajúcich na rozhodnutie o svojom osude.
„Objatie je základná ľudská potreba. Keď ho človeku odopriete, beriete mu kus dôstojnosti,“ hovorí María López, ktorej manžel je zadržiavaný v tom istom zariadení. Podobné hlasy zaznievajú aj z radov právnikov a aktivistov.
Čo hovorí ICE?
Úrad ICE obhajuje svoje pravidlá bezpečnosťou. „Kontaktné návštevy predstavujú riziko pre zadržiavaných aj personál. Naším cieľom je zabezpečiť poriadok a predchádzať konfliktom,“ uviedol hovorca v oficiálnom vyhlásení. Dodáva, že zariadenie ponúka videohovory a návštevy cez sklo ako alternatívu.
Oponenti však poukazujú na to, že podobné obmedzenia nie sú vo väzniciach štandardom a že mnohé štátne väznice umožňujú kontaktné návštevy za prísnych podmienok. Argumentujú tiež, že zákaz je v rozpore s odporúčaniami odborníkov na duševné zdravie.
Ako to funguje inde?
Príkladom môže byť väznica v štáte New York, kde kontaktné návštevy povolili už v roku 2017. Štúdia z roku 2019 ukázala, že násilie v zariadeniach kleslo o 17 percent. Podobné výsledky zaznamenali aj v Kalifornii, kde vo väzniciach kontaktné návštevy umožňujú. Prečo teda ICE trvá na svojom?
Ľudský rozmer
Zákaz sa dotýka najmä rodín s deťmi. Deti zadržiavaných rodičov často pri návštevách plačú a nechápu, prečo sa nemôžu k otcovi či matke prituliť. „Moja dcéra sa pýta, či otecka už nikdy neuvidí,“ hovorí so slzami v očiach jeden z otcov, ktorý si neželal byť menovaný. „Nedokážem jej vysvetliť, prečo jej otec nemôže dať pusu.“
Boj pokračuje
Iniciatíva rodín plánuje petíciu a právne kroky. Chcú, aby ICE prehodnotil svoje pravidlá a umožnil aspoň obmedzené kontaktné návštevy pod dohľadom. „Nevzdáme sa. Pre naše rodiny to nie je len formalita – je to boj o ľudskosť,“ zdôrazňuje Teresa Reyes.
Zatiaľ čo sa čaká na odpoveď úradov, rodiny sa snažia aspoň udržiavať kontakt cez sklo a videohovory. No ako hovorí jedna z matiek: „Video nikdy nenahradí dotyk. Nič nenahradí objatie."






