Hnev proti elitám a establishmentu poháňa tohtoročné voľby v USA: „Ľudia sú nahnevaní“
Hnev proti elitám a establishmentu poháňa tohtoročné voľby v USA: „Ľudia sú nahnevaní“
Blížiace sa americké voľby do Kongresu sa už nečítajú ako súboj pravice a ľavice. Čoraz častejšie ich rámcuje iná deliaca línia: „sýti“ verzus „zunovaní“. A práve tento hnev – namierený proti elitám a establishmentu – sa stáva jednou z najsilnejších emócií tejto volebnej sezóny.
Brian Leeland, 79-ročný volič Demokratickej strany z Detroitu, už mal toho dosť. Vadilo mu, ako americké médiá zobrazujú túto rozbúrenú politickú éru – od Washingtonu Donalda Trumpa až po kampane po celej krajine. Rozhodol sa konať a napísal redakcii denníka The Guardian.
„Vaše rozhodnutie rámcovať tento súboj ako jednoduchú voľbu medzi progresívcom a establishmentom je príliš zjednodušujúce, až lenivé,“ napísal reportérovi po tom, čo denník informoval o kampani progresívneho kandidáta Abdula El-Sayeda v demokratických primárkach do Senátu USA v štáte Michigan. „Ako voliči nie sme binárni len preto, aby sa to médiám hodilo.“
Nahnevaní voliči menia pravidlá hry
Leelandov list nie je ojedinelý. Podobný pocit zdieľajú milióny Američanov naprieč politickým spektrom. Tradičné delenie na pravdu a ľavicu prestáva stačiť. Čoraz viac ľudí cíti, že ich hlas nezmení nič, že rozhodujú elity vo Washingtone a na Wall Street, zatiaľ čo bežný človek platí účty.
Tento fenomén nie je nový, ale tento rok naberá na intenzite. Prieskumy verejnej mienky opakovane ukazujú, že dôvera v Kongres, médiá aj veľké korporácie sa pohybuje na historických minimách. Politici, ktorí dokážu tento hnev pomenovať a nasmerovať, získavajú podporu – často bez ohľadu na to, či patria k Demokratom, alebo k Republikánom.
Konkrétny príklad: Michigan a Abdul El-Sayed
Kampaň Abdula El-Sayeda v Michigane je učebnicovým príkladom. El-Sayed, syn egyptských imigrantov a lekár, kandidoval do Senátu ako progresívny outsider. Jeho rivalom bol etablovaný demokrat, ktorý mal podporu straníckeho aparátu. El-Sayed staval kampaň na tom, že „systém je rozbitý“ a že je potrebné postaviť sa mocným. Hoci napokon v primárkach neuspel, jeho kampaň zmobilizovala tisíce ľudí, ktorí sa cítili ignorovaní.
Leeland v liste upozornil, že takéto súboje sa nedajú zredukovať na jednoduché nálepky. „Ako voliči nie sme binárni pre pohodlie médií,“ napísal. Jeho slová odzrkadľujú širší trend: ľudia už neveria, že im niekto rozumie – a chcú to dať najavo pri volebných urnách.
Čo to znamená pre novembrové voľby
Ak sa hnev stane hlavnou témou kampane, môže to výrazne ovplyvniť výsledky. Kandidáti, ktorí sa dokážu postaviť proti „elitám“ – či už ide o politikov, médiá, alebo veľké firmy – môžu získať hlasy aj mimo svojich tradičných voličských základní. Naopak, tí, ktorí pôsobia ako súčasť establishmentu, budú čeliť silnej nedôvere.
Tento vývoj sledujú aj slovenskí čitatelia, ktorí chcú porozumieť americkej politike. Americké voľby totiž často signalizujú širšie globálne trendy – a hnev na elity nie je výnimkou. Otázkou zostáva, či sa podarí tento hnev premeniť na konkrétne politické zmeny, alebo či zostane len ďalšou emóciou, ktorá vyprchá po volebnej noci.
Záver
Tohtoročné voľby do Kongresu USA sa tak nebudú odohrávať len medzi republikánmi a demokratmi. Pôjde o stretnutie dvoch svetov: tých, ktorí majú pocit, že im systém slúži, a tých, ktorí sú presvedčení, že im systém dlho nič nedal. A práve tento hnev môže byť rozhodujúcou silou novembra.
