Hillary Clintonová varuje: Spojené štáty po 25 rokoch od 11. septembra poľavili v boji proti terorizmu

Hillary Clintonová varuje: Spojené štáty po 25 rokoch od 11. septembra poľavili v boji proti terorizmu

Bývalá ministerka zahraničných vecí tvrdí, že administratíva Donalda Trumpa nedostatočne monitoruje teroristické hrozby, ktoré pre Spojené štáty stále predstavujú vážne riziko. Varovanie prichádza presne štvrťstoročie po najhoršom teroristickom útoku v americkej histórii.

Hillary Clintonová, ktorá v rokoch 2009 až 2013 viedla americkú diplomaciu, vo štvrtok ostro skritizovala súčasný prístup Bieleho domu k národnej bezpečnosti. Podľa jej slov Spojené štáty po 25 rokoch od útokov z 11. septembra 2001 poľavili v ostražitosti a prestali venovať dostatočnú pozornosť hrozbám, ktoré ani zďaleka nezmizli.

Výzva na obnovenie ostražitosti

Clintonová upozornila, že terorizmus sa od čias útokov na Svetové obchodné centrum a Pentagon výrazne vyvinul. Z centralizovaných sietí ako al-Káida sa hrozba rozptýlila do menších, ťažšie sledovateľných buniek a k jednotlivcom, ktorých radikalizácia často prebieha výlučne online. Práve na tieto nové formy hrozby podľa nej americké úrady reagujú oneskorene a s nedostatočnými prostriedkami.

„Nemôžeme si dovoliť predstierať, že nebezpečenstvo pominulo len preto, že sme už dlho nezažili veľký útok. Práve naopak – práve v časoch relatívneho pokoja sa rodia najväčšie bezpečnostné zlyhania,“ uviedla Clintonová počas svojho vystúpenia.

Jej slová zazneli v čase, keď Spojené štáty bilancujú štvrťstoročie od útokov, ktoré si vyžiadali takmer 3 000 obetí a spustili dve dlhé vojny – v Afganistane a Iraku. Tie si dodnes vyžadujú tisíce amerických životov a stovky miliárd dolárov.

Konkrétny príklad: Afganistan ako varovný signál

Ako názorný príklad slabnúceho dohľadu Clintonová uviedla chaotický odchod amerických vojsk z Afganistanu v roku 2021. Po dvoch desaťročiach prítomnosti sa krajina takmer okamžite vrátila pod kontrolu Talibanu, ktorý poskytol priestor aj iným extrémistickým skupinám. Podľa Clintonovej tento vývoj jasne ukázal, že bez trvalej pozornosti a spravodajskej spolupráce sa bezpečnostné zisky rýchlo vytrácajú.

Podobný scenár sa podľa nej môže zopakovať v iných nestabilných regiónoch, kde Spojené štáty znížili svoju prítomnosť – napríklad v častiach Sahelu alebo Somálska. Teroristické skupiny tam podľa dostupných správ posilňujú svoje kapacity a získavajú nových regrútov.

Čo to znamená pre Spojené štáty a svet

Varovanie Clintonovej prichádza v citlivom období. Americká verejnosť je rozdelená, pozornosť sa sústreďuje na domáce témy – ekonomiku, migráciu či politické spory – a bezpečnostné otázky sa dostávajú na okraj záujmu. Práve to môže byť podľa odborníkov najväčšie riziko.

Kľúčové body varovania

• Teroristická hrozba nezanikla – iba zmenila podobu a stala sa rozptýlenejšou.
• Administratíva Donalda Trumpa podľa Clintonovej znižuje kapacity na monitorovanie a prevenciu.
• Afganistan slúži ako memento, že bez dlhodobej angažovanosti sa extrémizmus vracia.
• Digitálna radikalizácia predstavuje nový, ťažko kontrolovateľný kanál náboru.

Pre Slovensko a Európu majú tieto slová osobitný význam. Spojené štáty sú kľúčovým spojencom v rámci NATO a ich spravodajské kapacity sú dôležité aj pre európsku bezpečnosť. Ak Washington poľaví v boji proti terorizmu, dôsledky sa prejavia aj na tomto kontinente – či už ide o zdieľanie informácií, spoločné operácie alebo odstrašujúci efekt.

Diskusia, ktorá sa len začína

Hillary Clintonová nie je jediná, kto upozorňuje na potrebu obnoviť pozornosť voči teroristickým hrozbám. Aj viacerí bývalí predstavitelia spravodajských služieb a bezpečnostní analytici tvrdia, že Spojené štáty investujú do boja proti terorizmu čoraz menej prostriedkov a politickej pozornosti. Otázkou zostáva, či sa táto téma vráti do centra verejnej debaty skôr, než sa stane ďalšia tragédia.

Jedno je však isté: štvrťstoročie po 11. septembri nie je časom na samozľubné bilancovanie, ale na triezve zhodnotenie toho, čo ešte treba urobiť.