Hegseth mieri na špičku armády: Pentagón chystá ďalšie rozsiahle škrty

Hegseth mieri na špičku armády: Pentagón chystá ďalšie rozsiahle škrty

Americký minister obrany Pete Hegseth podľa informácií z prostredia Pentagónu pripravuje ďalšiu vlnu rozpočtových škrtov, ktorá tentoraz mieri priamo na najvyššie veliteľské štruktúry ozbrojených síl Spojených štátov. Ide o krok, ktorý môže zásadne zmeniť podobu americkej armády – a to v čase, keď Washington čelí čoraz napätejšej bezpečnostnej situácii na Blízkom východe.

Nejasný rozsah aj dopad

Podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami nie je zatiaľ presne jasné, akou formou sa nové škrty zrealizujú. Rovnako nie je zrejmé, či by taká dramatická redukcia počas prebiehajúceho konfliktu s Iránom nenarušila každodenné operácie amerických ozbrojených síl.

Práve tento faktor vyvoláva medzi vojenskými stratégmi a bývalými predstaviteľmi obrany značné obavy. Americká armáda je totiž v súčasnosti zapojená do viacerých operácií súčasne – od podpory spojencov v Perzskom zálive až po udržiavanie odstrašujúcej prítomnosti v Indo-Pacifiku.

„Každé rozhodnutie o škrtaní v čase aktívneho konfliktu musí byť posudzované mimoriadne opatrne. Nejde len o čísla v rozpočte, ale o životy vojakov a schopnosť plniť misie,“ uviedol pre Americké Správy jeden z bývalých vysokopostavených predstaviteľov ministerstva obrany, ktorý si neželal byť menovaný.

Škrty ako súčasť širšej stratégie

Hegseth už od svojho nástupu do úradu naznačoval, že chce presadiť výraznú reformu Pentagonu. Jeho cieľom je zbaviť armádu nadbytočnej byrokracie a presunúť zdroje od administratívnych štruktúr smerom k bojovým jednotkám a moderným technológiám.

Táto filozofia nie je nová. Podobné snahy o „štíhlejšiu“ armádu sa objavili už v predchádzajúcich administratívach. Príkladom môže byť iniciatíva z roku 2019, keď Pentagon oznámil presun stoviek miliónov dolárov z podporných programov na výstavbu hraničnej bariéry – krok, ktorý vtedy vyvolal vlnu kritiky zo strany demokratov aj časti vojenského establishmentu.

Rozdiel je však v tom, že tentoraz ide o zásah do samotnej veliteľskej štruktúry. Podľa dostupných informácií by sa škrty mohli dotknúť napríklad:

• Zjednotených bojových veliteľstiev (Unified Combatant Commands), ktoré riadia operácie v jednotlivých regiónoch sveta.
• Generálneho štábu a spoločných štábov, ktoré koordinujú strategické plánovanie.
• Vysokých dôstojníkov v administratívnych funkciách, ktorých pozície by mohli byť zlúčené alebo zrušené.

Riziko pre operačnú pripravenosť

Odborníci upozorňujú, že akékoľvek škrtanie na úrovni najvyššieho velenia môže mať kaskádový efekt. Veliteľské štruktúry nie sú len symbolické – riadia logistiku, spravodajské operácie, komunikáciu medzi jednotlivými zložkami armády a koordináciu so spojencami v rámci NATO.

Ak by došlo k príliš rýchlemu zníženiu počtu vysokých dôstojníkov bez jasného plánu nahradenia ich funkcií, hrozí, že sa spomalí rozhodovací proces. V konflikte, akým je aktuálna situácia s Iránom, môže byť aj niekoľkodňové oneskorenie v rozhodovaní kritické.

Pentagón zatiaľ oficiálne podrobnosti nekomentoval. Hovorca ministerstva obrany len potvrdil, že „minister Hegseth pokračuje v dôkladnom prehodnocovaní všetkých zložiek rozpočtu s cieľom zabezpečiť maximálnu efektivitu vynaložených prostriedkov“.

Čo to znamená pre Slovensko a Európu

Pre Slovensko a našich spojencov v NATO je vývoj v Pentagóne dôležitý z niekoľkých dôvodov. Americká armáda je kľúčovým garantom bezpečnosti v Európe – od vojenskej prítomnosti v Pobaltí až po podporu obranyschopnosti Ukrajiny.

Ak by škrty oslabili schopnosť USA rýchlo reagovať na krízy, európske štáty by mohli byť nútené zvýšiť vlastné výdavky na obranu. To je scenár, ktorý už dlhodobo presadzuje aj samotný Hegseth – teda že európski spojenci by mali niesť väčšiu časť bremena vlastnej obrany.

Otázkou zostáva, či je súčasný okamih – uprostred konfliktu s Iránom – tým správnym časom na takúto zásadnú reorganizáciu. Odpoveď budú pozorne sledovať nielen v Bruseli a Kyjeve, ale aj v Bratislave.