Dvaja sudcovia, jedna misia: likvidácia volebných práv menšín v USA sa blíži ku koncu
Dvaja sudcovia, jedna misia: likvidácia volebných práv menšín v USA sa blíži ku koncu
Najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktoré ničí jeden z posledných pilierov zákona o volebných právach z roku 1965 (VRA), je vyvrcholením dlhej a systematickej kampane dvoch konzervatívnych sudcov – hlavného sudcu Johna Robertsa a Samuela Alita – proti ochrane demokratických práv černošskej a iných menšín.
Roberts a Alito, hoci verejne nevystupujú ako tandem, už roky postupne oslabujú to, čo sa nazýva klenotom hnutia za občianske práva. Stredajší verdikt v prípade Louisiana v. Callais je už piatym zásadným rozhodnutím, ktoré títo dvaja sudcovia napísali a ktoré pomaly, ale isto dusí snahy o ochranu volebných práv menšín.
Ako sa to začalo
Prvý úder prišiel v roku 2013 v prípade Shelby County v. Holder, ktorý zrušil kľúčovú časť zákona – požiadavku, aby štáty s históriou diskriminácie získali federálny súhlas pred zmenou volebných zákonov. Roberts vtedy tvrdil, že „rasové diskriminácie už nie je to, čo bývala“. O štyri roky neskôr v prípade Abbott v. Perez (2018) súd umožnil Texasu použiť volebné mapy, ktoré podľa nižších súdov úmyselne znevýhodňovali černošských voličov.
Odstránenie posledných záruk
Rozhodnutie Louisiana v. Callais je obzvlášť tvrdé. Súd nielenže potvrdil spornejšie a bielemi preferované volebné mapy Louisiany, ale zároveň fakticky zrušil možnosť súdneho preskúmania podľa časti 2 VRA – jediného účinného nástroja, ktorý zostal na boj proti rasovo motivovanému prekresľovaniu obvodov. V praxi to znamená, že menšinové komunity stratili možnosť brániť sa proti volebným mapám, ktoré riedia ich hlas.
Príkladom je nedávny prípad z Alabamy: hoci Najvyšší súd v roku 2023 v prípade Allen v. Milligan ešte čiastočne potvrdil platnosť časti 2, v Louisiane a ďalších štátoch konzervatívni sudcovia obchádzajú tento precedens a schvaľujú zrejme diskriminačné mapy.
Čo to znamená pre americkú demokraciu
Dôsledky sú vážne. Historicky bola VRA základným kameňom zabezpečenia volebného práva pre farebných občanov. Každé nové rozhodnutie posúva USA bližšie k ére, keď štáty môžu bez prekážok vytvárať volebné obvody podľa vlastného politického uváženia, často na úkor menšín. Podľa odhadov odborníkov by bez účinného presadzovania časti 2 VRA mohli stovky obvodov v južných štátoch stratiť akúkoľvek zmysluplnú reprezentáciu menšín.
Reakcie a výhľad
Obhajcovia občianskych práv označujú rozhodnutie za „smrteľnú ranu“ zákonu o volebných právach. „Najvyšší súd dokončuje to, čo začal pred desiatimi rokmi – vyprázdňuje jadro najdôležitejšieho zákona o občianskych právach,“ uviedol právnik Národnej asociácie pre podporu farebných ľudí (NAACP).
Republikánski politici naopak víťazstvo oslavujú ako návrat k „federalizmu a právnemu štátu“. Prezident Joe Biden vyzval Kongres, aby prijal nový zákon o volebných právach, no vzhľadom na rozdelenie politickej scény v USA je to vysoko nepravdepodobné.
Tabuľka kľúčových rozhodnutí Najvyššieho súdu oslabujúcich VRA
| Prípad | Rok | Dôsledok |
|---|---|---|
| Shelby County v. Holder | 2013 | Zrušenie požiadavky federálneho súhlasu pri zmenách volebných zákonov |
| Abbott v. Perez | 2018 | Povolenie diskriminačných máp v Texase |
| Brnovich v. DNC | 2021 | Obmedzenie presadzovania časti 2 VRA |
| Allen v. Milligan | 2023 | Čiastočné potvrdenie časti 2, ale s výnimkami |
| Louisiana v. Callais | 2024 | Faktické zrušenie časti 2 pre súdne preskúmanie máp |
„Zákon o volebných právach bol kedysi hrdým dielom americkej demokracie. Dnes z neho zostáva len tieň,“ uzatvára profesor ústavného práva z Harvardu Richard Hasen.
Americké volebné práva menšín sú v kritickom bode a budúcnosť ukáže, či sa podarí nájsť novú legislatívnu ochranu skôr, než bude neskoro. Pre slovenských čitateľov je to dôležitá pripomienka, že ani tie najpevnejšie demokratické inštitúcie nie sú večné.
